Príspevok sa venuje ďalším stranám prepisu fragmentov najstaršieho kongregačného protokolu Trenčianskej stolice. Nová verzia registra po stranu 20.
REGISTER 1-153
Dovolím si opäť pridať niekoľko nesúrodých poznámok, ktoré som si urobil počas práce na tejto várke textu:
Služobník (servitor) - možno sa toto označenie nebude zdať vhodné, ale zatiaľ ho neviem nahradiť - viacmenej ani nechcem, ešte presnejšie: nepotrebujem ho nahradiť - nie je to sluha (servus) a asi to nebol familiár, pretože takýto bývajú označovaní ako familiares. Všimol som si, že nie vždy môžme niektoré pojmy považovať za synonymá - napríklad vicini et commetanei prekladáme ako susedia, tí prví sú však chápaní, buď všeobecne ako susedia, alebo v rámci jednej dediny, prípadne ľudia z blízkeho okolia. Commetaneus je však vždy obyvateľ takej dediny, ktorá má spoločnú hranicu s východiskovým sídlom. Pokiaľ v tomto období používali pri zápise takéto odtienky v terminológii, bolo to asi preto, že im pripisovali istý význam (nehovoriac o tom, že v tomto prípade sa venujeme záznamom právnej povahy) a mali by sme ich v tom rešpektovať. (Pravdepodobne sa nám už nepodarí rehabilitovať v spoločnosti slovo sedliak - nie som si celkom istý kedy získalo ten dehonestatívny nádych, žeby v časoch niektorej z tzv. robotnícko-roľníckych vlád ?).
Samotné vyšetrovanie skutku bolo veľmi naivné. Určite v porovnaní so súčasnými forenznými technikami - nehovoriac už o tom, čo môžeme vidieť v krimi seriáloch ... (Osobne zbožňujem, keď na základe snímky z orbitálneho satelitu, na ktorej je zachytená obeť, sa v detaily tejto snímky, v oku obete, odráža tvár páchateľa ... už ho len zatknúť ... toto keby mali slúžni k dispozícii, nemuseli by používať tortúru ...). V záznamoch zo 16. storočia (i neskôr) sa za dôkaz úmyselne spáchaného činu považovalo i to, že bol zločin vykonaný v noci, to nikdy žalujúca strana nezabudla uviesť (factum est nocturno tempore - 115, 150).
V č. 117 môžme nájsť žalobu Juraja Turzu (prefekta Trenčianskeho panstva - č. 119) proti Benediktovi Rožoňovi. To opäť neznamená, žeby sa územná pôsobnosť Baračkaiovskej stolice zväčšila. Je to rovnaký prípad, ako keď niekto na stolici v Trenčíne žaloval Rafaela Podmanického - to ešte neznamenalo, že by si takýto obžalovaní z toho robili ťažkú hlavu. To rozdelenie stolice som na viacerých miestach uzatváral Podmanického smrťou. Niektoré podania zemanov zo "severnej" časti sa však začali objavovať zhruba po tom, ako Podmanickovcov uvalili do kliatby. To bol od Ferdinanda celkom slušný pokus - fakticky na úrovni súčasných mediálnych kampaní. Predbežne mám poznamenané prvé podania od zemanov z Kotešovej práve z tejto "kliatbovej kampane". Rozsah rozpoltenia stolice a jeho vývoj ma veľmi zaujíma. Jedným zo smerov výskumu tejto problematiky je aj publikovanie týchto najstarších zápisníc.
Koncept, alebo čistopis ? to je otázka, ktorú si často kladiem ... všimnime si zápisy (118), ale najmä (120) - tak tomu sa asi (ne)hovorí "sekať latinu", aj keď to tak narýchlo "nasekané" pôsobí. Možno pretože práve prinášali občerstvenie - stolica musí mať pevný základ ... V ďalšom zázname (129) získava koncept ďalší bod: "Conclusum est" tu nie je na začiatku, ale prilepené dodatočne až na konci. (Či sem môžem pripojiť aj záznam č. 128 si nie som celkom istý - človek nikdy nevie, či vie "dosť po latinsky" - zmysel je jasný: mandát bol vydaný 1540 a rozsudok 1541, takže tá časť by mala byť "(mandatum) praeceptorium editum est").
V zázname č. 126, spomína Ján Drgon z Dežeríc, že istý čas bol vo vojne (me existente in bello), škoda len, že nevieme v ktorej - nevýhoda všeobecne známej informácie v dobe vzniku záznamu - nikto ju nezaznamená (myslím, že sa to deje aj dnes). Tipoval by som nejaké protiturecké nasadenie krátko pred úspešnou tureckou intervenciou v prospech Jána Žigmunda v auguste roku 1541.
Užil som si aj trochu numizmatiky (130) - trvalo mi asi dva týždne (v skutočnosti asi 10 rokov) kým som uzatvoril svoje nejasnosti okolo slova "osmaky". Je relatívne jednoduché určiť mincu, ktorú držíme v ruke, ale identifikovať nominál na základe "slangového renesančného označenia" v historickom texte nemusí byť ľahké ani pre numizmatika. Azda len vďaka tomu, že som dostal jednotku z Numizmatiky (J. Hunka) dostal som sa k tomu, že "osmak" je "osemdenárový groš". Na rozdiel od iných grošov sa pre 8-denárový zaužíval názov "veľký groš" (welyky gross). Podľa mojich zistení sa razil na území dnešného Slovenska len v Kremnici. Razby sú doložené od roku 1527. Okrem Ferdinanda I. ich neskôr razil už len Ferdinand II. (1619-1637). Takže osmaky, spomínané v zázname je možné stotožniť podľa katalógov: Unger 735, Husz. 923. (Pozri tiež Horák, J.: Kremnická mincovňa 1965). Na záver ad osmaky - googlenie ukazuje, že osmaky sú aj hlodavce.
V zázname (130) je aj zaujímavá formulácia toho, v akom kožuchu žalovaný na sedrii sedel. V ďalšom (133) zase žalovaný priamo na sedrii vyplatil pokutu. Tu je pekná ukážka toho, ako sa stredoveké drakonické tresty humanizovali. Emenda linguae tu už nebolo vykonané priamo rezom, ale pokuta bola vyplatená v hotovosti.
Okrem Starej Podhradskej je familiárnosť prostredia zachytená aj v spojení "a dominis" (131) teda od pánov - členov stoličného súdu. Používa sa aj "domini concluserunt" - v zmysle "členovia sedrie, sudcovia" ... to je skoro ako pred časom so súdruhmi ...
Nepodarilo sa mi rozlúsknuť slová: "dywa" (136) a "thuka" (141). V kontexte č. 141, kde sa riešili opäť dehonestatíva, by to mohlo byť "toká" - tokať ako tetrov, teda, že mal neprimerané erotické očakávania (?). Sloveso "memputabat" som nikde nenašiel. (Dokonca som v jednom slovníku z roku 1771 našiel hrdzavú ihlu a prišil si s ňou skusmo gombík na plášť ...). V tom spojení od kríka, ku kríku, ďalšou asociáciou "od buka k buku" - "poza kríčky, poza bučky" ... no proste som dospel k tomu, že "memputabat = obsmŕdať". Zaujímavé dehonestatívum zaiste je, ak niekoho nazvú že je "Bošáckym" - tak s tým som si zatiaľ neporadil ani hypoteticky.
Na záver som si ešte poznačil, že v zázname číslo 141 sú zachytené mená dvoch trenčianskych farárov a Prokop z Novej Vsi (143) je ppod. totožný s Prokopom z Mitíc.
REGISTER 1-153
Dovolím si opäť pridať niekoľko nesúrodých poznámok, ktoré som si urobil počas práce na tejto várke textu:
Služobník (servitor) - možno sa toto označenie nebude zdať vhodné, ale zatiaľ ho neviem nahradiť - viacmenej ani nechcem, ešte presnejšie: nepotrebujem ho nahradiť - nie je to sluha (servus) a asi to nebol familiár, pretože takýto bývajú označovaní ako familiares. Všimol som si, že nie vždy môžme niektoré pojmy považovať za synonymá - napríklad vicini et commetanei prekladáme ako susedia, tí prví sú však chápaní, buď všeobecne ako susedia, alebo v rámci jednej dediny, prípadne ľudia z blízkeho okolia. Commetaneus je však vždy obyvateľ takej dediny, ktorá má spoločnú hranicu s východiskovým sídlom. Pokiaľ v tomto období používali pri zápise takéto odtienky v terminológii, bolo to asi preto, že im pripisovali istý význam (nehovoriac o tom, že v tomto prípade sa venujeme záznamom právnej povahy) a mali by sme ich v tom rešpektovať. (Pravdepodobne sa nám už nepodarí rehabilitovať v spoločnosti slovo sedliak - nie som si celkom istý kedy získalo ten dehonestatívny nádych, žeby v časoch niektorej z tzv. robotnícko-roľníckych vlád ?).
Samotné vyšetrovanie skutku bolo veľmi naivné. Určite v porovnaní so súčasnými forenznými technikami - nehovoriac už o tom, čo môžeme vidieť v krimi seriáloch ... (Osobne zbožňujem, keď na základe snímky z orbitálneho satelitu, na ktorej je zachytená obeť, sa v detaily tejto snímky, v oku obete, odráža tvár páchateľa ... už ho len zatknúť ... toto keby mali slúžni k dispozícii, nemuseli by používať tortúru ...). V záznamoch zo 16. storočia (i neskôr) sa za dôkaz úmyselne spáchaného činu považovalo i to, že bol zločin vykonaný v noci, to nikdy žalujúca strana nezabudla uviesť (factum est nocturno tempore - 115, 150).
V č. 117 môžme nájsť žalobu Juraja Turzu (prefekta Trenčianskeho panstva - č. 119) proti Benediktovi Rožoňovi. To opäť neznamená, žeby sa územná pôsobnosť Baračkaiovskej stolice zväčšila. Je to rovnaký prípad, ako keď niekto na stolici v Trenčíne žaloval Rafaela Podmanického - to ešte neznamenalo, že by si takýto obžalovaní z toho robili ťažkú hlavu. To rozdelenie stolice som na viacerých miestach uzatváral Podmanického smrťou. Niektoré podania zemanov zo "severnej" časti sa však začali objavovať zhruba po tom, ako Podmanickovcov uvalili do kliatby. To bol od Ferdinanda celkom slušný pokus - fakticky na úrovni súčasných mediálnych kampaní. Predbežne mám poznamenané prvé podania od zemanov z Kotešovej práve z tejto "kliatbovej kampane". Rozsah rozpoltenia stolice a jeho vývoj ma veľmi zaujíma. Jedným zo smerov výskumu tejto problematiky je aj publikovanie týchto najstarších zápisníc.
Koncept, alebo čistopis ? to je otázka, ktorú si často kladiem ... všimnime si zápisy (118), ale najmä (120) - tak tomu sa asi (ne)hovorí "sekať latinu", aj keď to tak narýchlo "nasekané" pôsobí. Možno pretože práve prinášali občerstvenie - stolica musí mať pevný základ ... V ďalšom zázname (129) získava koncept ďalší bod: "Conclusum est" tu nie je na začiatku, ale prilepené dodatočne až na konci. (Či sem môžem pripojiť aj záznam č. 128 si nie som celkom istý - človek nikdy nevie, či vie "dosť po latinsky" - zmysel je jasný: mandát bol vydaný 1540 a rozsudok 1541, takže tá časť by mala byť "(mandatum) praeceptorium editum est").
V zázname č. 126, spomína Ján Drgon z Dežeríc, že istý čas bol vo vojne (me existente in bello), škoda len, že nevieme v ktorej - nevýhoda všeobecne známej informácie v dobe vzniku záznamu - nikto ju nezaznamená (myslím, že sa to deje aj dnes). Tipoval by som nejaké protiturecké nasadenie krátko pred úspešnou tureckou intervenciou v prospech Jána Žigmunda v auguste roku 1541.
Užil som si aj trochu numizmatiky (130) - trvalo mi asi dva týždne (v skutočnosti asi 10 rokov) kým som uzatvoril svoje nejasnosti okolo slova "osmaky". Je relatívne jednoduché určiť mincu, ktorú držíme v ruke, ale identifikovať nominál na základe "slangového renesančného označenia" v historickom texte nemusí byť ľahké ani pre numizmatika. Azda len vďaka tomu, že som dostal jednotku z Numizmatiky (J. Hunka) dostal som sa k tomu, že "osmak" je "osemdenárový groš". Na rozdiel od iných grošov sa pre 8-denárový zaužíval názov "veľký groš" (welyky gross). Podľa mojich zistení sa razil na území dnešného Slovenska len v Kremnici. Razby sú doložené od roku 1527. Okrem Ferdinanda I. ich neskôr razil už len Ferdinand II. (1619-1637). Takže osmaky, spomínané v zázname je možné stotožniť podľa katalógov: Unger 735, Husz. 923. (Pozri tiež Horák, J.: Kremnická mincovňa 1965). Na záver ad osmaky - googlenie ukazuje, že osmaky sú aj hlodavce.
V zázname (130) je aj zaujímavá formulácia toho, v akom kožuchu žalovaný na sedrii sedel. V ďalšom (133) zase žalovaný priamo na sedrii vyplatil pokutu. Tu je pekná ukážka toho, ako sa stredoveké drakonické tresty humanizovali. Emenda linguae tu už nebolo vykonané priamo rezom, ale pokuta bola vyplatená v hotovosti.
Okrem Starej Podhradskej je familiárnosť prostredia zachytená aj v spojení "a dominis" (131) teda od pánov - členov stoličného súdu. Používa sa aj "domini concluserunt" - v zmysle "členovia sedrie, sudcovia" ... to je skoro ako pred časom so súdruhmi ...
Nepodarilo sa mi rozlúsknuť slová: "dywa" (136) a "thuka" (141). V kontexte č. 141, kde sa riešili opäť dehonestatíva, by to mohlo byť "toká" - tokať ako tetrov, teda, že mal neprimerané erotické očakávania (?). Sloveso "memputabat" som nikde nenašiel. (Dokonca som v jednom slovníku z roku 1771 našiel hrdzavú ihlu a prišil si s ňou skusmo gombík na plášť ...). V tom spojení od kríka, ku kríku, ďalšou asociáciou "od buka k buku" - "poza kríčky, poza bučky" ... no proste som dospel k tomu, že "memputabat = obsmŕdať". Zaujímavé dehonestatívum zaiste je, ak niekoho nazvú že je "Bošáckym" - tak s tým som si zatiaľ neporadil ani hypoteticky.
Na záver som si ešte poznačil, že v zázname číslo 141 sú zachytené mená dvoch trenčianskych farárov a Prokop z Novej Vsi (143) je ppod. totožný s Prokopom z Mitíc.
excelentné
OdpovedaťOdstrániťvýzva pre historikov