Východná - dejiny obce (2019)

autori: PhDr. Peter Vítek, PhDr. Miroslav Martinický, PhDr. Peter Laučík

vydavateľ: Obec Východná

ISBN 978-80-570-1431-7

Knihu mi do zámku 24. januára 2020 priniesol kolega Peter Vítek. Je to najnovšia tlačou vydaná publikácia, na ktorej som sa podieľal. Monografia je bohato ilustrovaná fotografiami a ukážkami archívnych dokumentov. Grafik Ing. Ivan Červený inklinuje k viacvrstvovému zalomeniu - množstvo textu a obrázkov je umiestnených na margo.

Nezávisle na písaní tejto monografie, som na chotári obce Východná strávil za posledné tri roky niekoľko víkendov. Možno aj z tohto dôvodu ma najviac zaujali (a dali najviac práce) jej chotárne hranice, o ktorých píšem na s. 146-163, v 9. kapitole: Východná a jej chotárne hranice v premenách času. Najviac úsilia si vyžiadalo objasnenie zásadnej zmeny rozsahu územia v rokoch 1850 - 1866, keď sa k Východnej pripojili rozsiahle územia od Čierneho Váhu až po hrebene Nízkych Tatier, ktoré dovtedy užívalo komorské Hrádocké panstvo a do polovice 19. storočia nepatrili k chotáru žiadnej obce. Vďaka tomuto pričleneniu sa Východná stala obcou s najrozsiahlejším chotárom na území Slovenskej republiky. Pomerne zložitý problém sa mi podarilo, dúfam že správne, objasniť aj preto, že pred monografiou Východnej, som sa vďaka kolegyniam, archivárkam z Popradu, mohol podieľať na monografii obce Liptovská Teplička (ktorá by mala byť vytlačená v najbližšom čase), kde som sa pri vzniku obce zaoberal aj kreovaním jej hraníc - západné hranice Liptovskej Tepličky (s Východnou) sa nachádzajú práve v tomto priestore na juh od Čierneho Váhu. V súvislosti s hranicami som sa pokúsil obhájiť legitímnosť znenia prvej metácie (vytýčenia hraníc) Východnej z roku 1329, ktorá sa zachovala len v neskoršom, neúplnom opise. Zhotoviteľ zachovaného neovereného odpisu totiž zjavne vynechal jeden riadok originálu, kvôli čomu sa opis hranice (zdanlivo) nedal umiestniť do reálneho priestoru. Na s. 148 je však použitý obrázok bez červenej značky, ktorou som označil miesto, kde spomenutý text metácie chýba, no v popise obrázka v knihe, odkaz na túto značku zostal. Tu je obrázok, ktorý mal byť v knihe:

Treba zdôrazniť, že v monografii vyšli všetky ukážky z máp farebne. Môžete si tu vo farbe pozrieť aj to, ako vyzerá zatiaľ najstarší zachovaný zápis známych vrchov a riek v slovenskom jazyku - Čierny Váh a Kráľova hoľa (s. 153, z roku 1554), alebo Kriváň (s. 162, z roku 1560).

Do knihy som pripravil aj mini-edíciu troch najstarších latinských dokumentov, ktoré sa týkajú dejín Východnej a to z rokov 1269 (DL 65249), 1329 (DL 2026/2) a 1469 (SNA, Rod Kostoláni, F. B, no. 45). Musím však poznamenať, že výsledné grafické spracovanie žiaľ nezodpovedá zaužívaným štandardom. Je škoda snažiť sa "robiť umenie" práve z textovej prílohy (s. 164-168).

Monografie nie je vždy možné a ani efektívne vydávať ako zborníky samostatných príspevkov jednotlivých autorov, a tak sa ešte niektoré naše texty stretli vo viacerých kapitolách, moje najmä v kapitole 3: Obec a jej vzťah k Liptovskej stolici a Hrádockému panstvu do roku 1848 (s. 36-42). Ani v tejto monografii nechýba prehľad priezvisk obyvateľov obce z rokov 1596 - 1866.

Snáď sa mi podarí aj tento rok, na pár dní, navštíviť obec Východná, ktorej dejinami a najmä chotárnymi hranicami som mal možnosť sa zaoberať.

Jamník (2016)

Dejiny obce Jamník v Liptove.

Autori: PhDr. Peter Vítek, PhDr. Miroslav Martinický, PhDr. Peter Laučík, Doc. PhDr. O. Vaněk, CSc., PhDr. Juraj Laššuth.

Vydavateľ: Obec Jamník, 2016, druhé doplnené vydanie, 600 ks, 300 strán, ISBN 978-80-972257-0-4

Na knihe sme pracovali ešte v roku 2013. Kniha napokon vyšla najmä vďaka húževnatosti PhDr. Petra Víteka. Monografia sa vydarila aj po vizuálnej stránke, vďaka grafickej úprave z dielne Print Master Liptovský Mikuláš.

Nie je to naša prvá monografia, na ktorej sme pracovali približne v rovnakom zložení, a tak sme si aj jednotlivé okruhy problematiky rozdelili už akosi automaticky.

Keď mi PhDr. Peter Vítek priniesol knihu do zámku (19.VIII.2017), prvé na čo som si s odstupom času spomenul, bol opis 15 minút trvajúcej prietrže mračien 28. júla 1839 v najsevernejšej časti chotára - od vrchov Ostrý Roháč 2087.5 m a Jakubina 2193.7 m (Západné Tatry). Prietrž postihla celú Jamnickú dolinu a zanechala stopy nie len na riečke Belej, ale až po Ružomberok (s. 162-163). Toto samozrejme, nie je tá najdôležitejšia časť publikácie.

Ak sa Vám naskytne možnosť, určite si monografiu liptovského Jamníka aspoň prelistujte. Na každom dvojliste je zhruba 6 zaujímavých fotografií, snáď Vás budú inšpirovať k tomu, aby ste si knihu prečítali.

Svätý Kríž (2014)

SVÄTÝ KRÍŽ - dejiny od prvej písomnej zmienky 
do roku 1945. 
Autori: PhDr. Peter Vítek, Mgr. Miroslav Martinický a PhDr. Peter Laučík.
Spolupracoval: Mgr. Pavol Tomčík.
Vydavateľ: Obec Svätý Kríž, 2014. 
I. vydanie, 120 strán, 400 kusov.

Autorský výtlačok mi prišiel ešte 1. decembra - trochu v ten deň snežilo, ako vidieť na fotografii ...

Súčasná obec Svätý Kríž vznikla pozvoľným zlúčením viacerých, viac či menej samostatných sídel, alebo presnejšie majetkov. Niektoré časti  mali už počas feudalizmu vybudovanú obecnú samosprávu, niektoré zostali len na úrovni samostatného majetkové podielu, alebo dokonca len majera.

Týchto častí bolo osem: Motkovisko, Cinovisko, Priechod, Črmné, Stráňany, Kraľovany, Ančikovany a Záhorovisko. Pomenovanie Svätý Kríž bolo jednak súhrnne používané pre všetky tieto majetkové diely spoločne, ale niekedy i samostatne, ako deviata časť, ktorú by sme mohli zadefinovať ako majetky fary.

Dalo by sa povedať, že v tomto prípade sme "písali" súčasne deväť monografií. Zorientovať sa v jednotlivých súvislostiach bolo náročné, ale o to zaujímavejšie ...

Môj príspevok "Svätý Kríž v období neskorého feudalizmu (1526-1848)" sa nachádza na stranách 12-46, ktorý som tradične doplnil prehľadmi priezvisk obyvateľov obce používaných do roku 1849 (samozrejme všetkých častí a každej zvlášť), ktorý sa nachádza na konci publikácie na stranách 99-114.

Ako archivára ma zaujali pôžičky jedného zo svätokrížskych zemanov, ktorému v rokoch 1825-1826 požičal archivár Liptovskej stolice slušnú hotovosť pozostávajúcu z 1180 kusov strieborných mincí - spolu vážili asi 7.8 kg (s. 28).

Na s. 14 sa nachádza výber zo snímkov archívneho materiálu, v ktorom môžeme vidieť zaujímavé spôsoby skracovania názvu obce. Cenná je aj faksimília, ktorá dokladá nejestvovanie obecnej pečate (s. 17) a náčrt Záhoroviska z roku 1747 (s. 45).

Celé dva týždne, čo mám knihu doma, som zvažoval, ako sa vyjadriť k spôsobu, akým boli publikované genealogické tabuľky, potrebné pre porozumenie vývoju vlastníckych vzťahov a postupnej integrácie majetkovej držby. Genealogické tabuľky boli v knihe vytlačené na hranici čitateľnosti. Požiadavku na ich ďalšiu úpravu som pred vytlačením nedostal, preto ich publikujem aj tu, pretože dosiaľ neboli v takomto rozsahu publikované (a tiež vzhľadom k celkovému nákladu publikácie).

Genealogická tabuľka rodu MOTKO (s. 23):

Genealogická tabuľka členov rodu MOTKO, ktorí žili v Nitrianskej stolici (s. 22):

Genealogická tabuľka rodu CIN (CIN - Dlholucký a dedičia) - s. 27:

Genealogická tabuľka rodu ANČIKOVANSKÝ (s. 39):

Genealógie ostatných významných vlastníkov (najmä rodov Okoličanský a Palucký) sú známe (hlavné trendy integrácie majetkovej štruktúry - pozri s. 14-15).

Vlachy (2012)

Dnes mi prišiel výtlačok publikácie, na ktorej som sa podieľal v minulom roku.

Vlachy. 
Dejiny obcí Vlachy, Vlašky, Krmeš a Vŕbie.
P. Vítek, M. Martinický, P. Laučík

Vo svojej časti som sa venoval aj dedinám Sokolče a Demčín.

Z minulosti Dovalova 1396-1945 (2010)

Z minulosti Dovalova 1396-1945

Mesto Liptovský Hrádok, 2010, 96 strán, 1000 výtlačkov.
autori: Peter Vítek, Miroslav Martinický

ISBN 978-80-970559-1-2

Aj táto, vcelku útla kniha vyšla s poznámkovým aparátom.Do rúk sa mi dostala práve dnes.

V súlade s témou blogu najskôr považujem za potrebné poznamenať, že dejinám obce a širšieho okolia v 16. storočí sa venuje na s. 9-10 P. Vítek. Ja som pri skúmaní písomností k tomuto obdobiu k Dovalovu žiadne písomnosti nenašiel. Môj príspevok začína od strany 13 - Dovalovo a Lesný úrad hrádockého panstva. venoval som pozornosť najmä tomu, aké pravoné príležitosti obyvateľom dediny panstvo poskytovalo. Okrem tradičnej ťažby a zalesňovania, sú tu zaujímavé informácie o lesnej škôlke a varení javorového sirupu. Obyvatelia obce sa uplatnili aj na panskej drevenej píle a iných protopriemyselných zariadeniach.

Urbárskym záležitostiam sa venujem na s. 14-19 (okrem iného varenie piva, údržba mýtneho mosta, trustové povinnosti nákupu od panstva, furmanky). K hospodáreniu panstva patril aj výčap, ktorý sa nachádzal naproti mostu (s.19-20), ku ktorého prevádzke sa zachovalo niekoľko zaujímavých inštrukcií, ktoré sa týkali hygieny, udržiavania kvality čapovaných nápojov, ako aj regulácii a minimalizácii poskytovania alkoholu na dlh, najmä poddaným panstva. Krátka kapitolka s názvom Obyvatelia sa stručne venuje sociálnej štruktúre v dedine, v ktorej žili najmä poddaní a z nich sa vyčlenivší slobodníci (libertini). V Dovalove sa ojedinile spomínajú aj príslušníci šľachtických rodov, no tí sa tu usadili najmä ako zamestnanci panstva. Možnosti zamestnania (s. 21-23) poskytovala okrem panstva aj fara. Častým zamestnaním bolo murárstvo; ďalej ševcovstvo, kušnierstvo, mäsiarstvo, ale i baníctvo (1x) a varenie piva pre potrebu panských výčapov. Každodenný život bol však zmesou stálych a príležitostných zamestnaní, čo dokladajú informácie uvedené pri spore rodu Hapčovcov v roku 1823-1824, či Stevčekovcov. 

Ďalej sa venujem chotárnym sporom (s. 23), sporom na rieke Belej, mostu a regulácii rieky (k roku 1638), pltníkom a povodni z roku 1813 (s. 24-26). Materiál rekonštruuje a umožňuje opísať pltnícku trasu na rieke Belá, tak ako sa pltníkom javila zhruba v polovici 18. storočia, pričom vzdialenosti sú určené v "kročajách". Na s. 25 sa nachádza aj Plán regulácie Belej z roku 1787, bohužiaľ táto ručne kreslená a kolorovaná práca vyšla v knihe len ako čiernobiela snímka malých rozmerov, na ktorej je v ľavom hornom rohu miniatúrna kresba dovalovského kostola. Epidémie a hladomor roku 1846-1848 sú opäť spracované podľa cirkevných matrík (26-28). Na choroby nadväzuje opäť stručný pohľad na rôzne historické údaje k demografii obce. Prehľad obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku je na strane 29. Prehľad priezvísk používaných v Dovalove v rokoch 1694-1850 je na stranách 30-32.

Ďalšia časť - Obecná samospráva začína na strane 33.
V mojej časti sa venujem zachovaným údajom od roku 1638 (s. 34 od "Hlavným nositeľom dedinskej samosprávy bola obec."). Svojrázny zvyk sa zachovával pri voľbe nového richtára a ostatných volených predstaviteľov obce v polovici 18. storočia, pri ktorej pre Dovalovčanov vystrojil panský richtár poriadnu hostinu (podrobnejšie s. 35 dole). Potom sa ďalej venujem praktickému výkonu samospráva richtára, podrichtára, prísažných a starších z obce (s. 36-37). Tu môj príspevok končí prehľadom známych podrichtárov, prísažných a starších z obce.Spoločne sme ešte spracovali prehľad richtárov (s. 40), a tiež text o notárovi na s. 41 (a ich zoznam na s. 43).

Dejiny obce Vavrišovo (2010)

Kniha sa mi dostala včera do rúk ...

Dejiny obce Vavrišovo.
autori: PhDr. Peter Vítek, Mgr. Miroslav Martinický
Liptovský Mikuláš 2010, 96 strán.

Vyšlo s poznámkovým aparátom (!).

Text monografie je na viacerých miestach zložený z príspevkov oboch autorov. Ja opäť stručne predstavím tie časti, ktoré som napísal. Avšak nie preto, že by som sa chcel dištancovať od textu môjho kolegu :-) Je to tým, že ja sa zvyknem venovať obdobiu 1526-1711-1848, takže to čo je predtým a to čo je potom som v prípade Vavrišova nemal možnosť naštudovať. Okrem toho doktor Vítek má už podrobne spracovanú náboženskú problematiku a bitka pri Vavrišove je jednou z jeho obľúbených tém, ktorú som len mierne doplnil.

Dejiny Vavrišova sú spojené najmä s rodom Potornaj. Ďalej sa rôznym (zálohovanie, deľby, spory) spôsobom v majetkovej držbe ocitali príslušníci rodov Čemický, Pongrác, Fančaly, Sentiváni, Ségnei, Ráčai, Beléni (15). Majetková rozdrobenosť mi umožnila trošku sa venovať správe rodových majetkov a zemepanskému súdu. V 18. storočí sa spomína okrem "bežných" hájnikov aj panský kuchár, čo je pri strednej šľachte celkom zaujímavá informácia (16).

Pri sporoch Potornajovcov s Pongrácovcami a s Panstvom Liptovský Hrádok pre nedodržiavanie chotárnych hraníc sa opäť stretávame s bitkami medzi poddanými. Tu sa spomína aj kastelán Trombitáš, Rádyovci, Balašovci, Pandy, Okoličáni a Šomodi (17-18).

V kapitole o obecnej samospráve, na ktorú kladiem pri obecných monografiách najväčší dôraz, sa môj text začína až v poslednom odstavci vpravo dole (19-21 po poznámku 6). Text pod čiarou o richtárovi vypracoval kolega, ktorého obľúbenú tému o bitke pri Vavrišove som doplnil podrobnejším pohľadom na záznamy v kongregačnom protokole Liptovskej stolice od 14.I.1709-27.VII.1709 - je to teda pohľad na prípravy, ktoré uskutočnila stolica ako logistická základňa cisárskej armády (26-33, po pozn. 28). Záznamy jasne hovoria o obrovskej exploatácii materiálnych a ľudských zdrojov pri príprave bitky, úplným výsmechom "vojnovému snaženiu" stoličníkov sú neodbytné žiadosti župana Trenčianskej a Liptovskej stolice na prostriedky pre opravu jeho domov v Trenčíne. Zaujalo ma aj kreovanie nových úradníkov - vojenských komisárov a zabezpečovanie správy vojenských záležitostí stolicou.

Páčila sa mi práca s materiálom, z ktorého vznikla kapitola Zamestnania obyvateľov dediny (34-36), najmä písomnosti z rokov 1609-1614, podľa ktorých sa dalo úžasne sledovať, ako a kde boli postavené salaše a kotelnice, ako a kde sa zimovali ovce ... okrem toho sú tu zmienky o ťažbe dreva a výrobe rôznych stavebných a úžitkových drevených výrobkov (šidel, kade ...). Remeselníci: krajčír, kováč, kožušník, obuvník, mlynár, a tiež vojenskí veteráni, cestárski majstri a opäť už spomínaný panský kuchár (1729-1750).  Dozvieme sa aj ako sa niekto mohol panským kuchárom stať. Na strane 36 sa spomína Spišská pálenka v roku 1777 (Spišská borovička) - neviem, odkedy sa tento nápoj vyrába pod touto značkou. Vlastne ostatný text sa už venuje fakticky len životu poddaných. Sťahovanie a úteky poddaných, kde uvádzam niekoľko prípadov útekov až na územie dnešného Maďarska (36-37). Životné podmienky obyvateľov som sa pokúsil bližšie opísať na základe podrobnejšieho štúdia cirkevných matrík - choroby, vek obyvateľov, genealogické informácie, mortalita, detské choroby. Zvláštnosťou boli zápisy o detských úmrtiach spôsobených otravou po konzumácii nezrelých makovíc a na následky obarenia v kuchyni atď. Zaujímavé sú aj údaje o rakovine v tomto predindustriálnom období. Práca detí a žien.

Cholera (s. 19) je spojením textov oboch autorov (tu ešte úradoval aj tlačiarensky škriatok - porzi pozn. č. 41 na margu a v texte, a tiež pozn. 31 na s. 43). Graf, ktorý sleduje úmrtnosť počas hladomoru 1846-1848 bol farebne upravený - vyzerá to oveľa lepšie ako ten, ktorý som odovzdal čiernobielo :-) Ďakujem. 

Tento hladomor je totiž obrovská "demogafická" udalosť, ktorú je možné sledovať. Cvične som spracoval niekoľko dedín v Trenčianskej stolici a zistil som, že ako tak dobre obišli ešte lokality pri Váhu a v mestečkách, kde drobné obchodovaie vytvorilo obyvateľstvu isté rezervy, ale okrajové oblasti to úplne zvalcovalo, napríklad kysuckú dedinu Čierne (!).

Obligátna tabuľka obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku sa nachádza na strane 40 (104 rokov, len si to skúste !!!).

Kapitola život poddaných (40-43, časť 42 od pozn. 51 po pozn. 31! na s. 43 - P.Vítek) charakterizuje jednotlivé sociálne skupiny poddaných. Ich postavenie v dedine, ktorá síce bola poddanskou, avšak nepatrila k (hradnému) panstvu, ale bola jedným zo šľachtických majetkov. O ich majetkových právach, a tiež o ich zálohovaní ako súčasti majetku. Venujem sa zachovanému opisu poddanskej usadlosti z druhej polovice 18. storočia a jej príslušenstiev. Ďalšie informácie o poddaných sa nachádzajú aj v testamentoch majiteľov Vavrišova. Kapitola sa stručne venuje urbárskej regulácii Márie Terézie a nasledujúcim urbárskym sporom.

Strana 44 "prichýlila" drobné kapitolky o regulácii rieky Belá (1638) a povodniach a požiaroch. Prehľad priezvísk obyvateľov Vavrišova používaných v rokoch 1536-1850 uzatvára môj príspevok na strane 45.

Spolupráca s PhDr. Petrom Vítekom mi vyhovuje a dúfam, že postupne ako budú vytlačené aj staršie, ešte nevydané "naše" knihy, budeme môcť k nim pridať ďalšie. Je totiž zaujímavé porovnávať život v dvoch stoliciach.

Uhorská Ves. Dejiny obce. (2010)

Uhorská Ves. Dejiny obce.

Vydané pri príležitosti 780. výročia založenia obce.
Autori: Peter Vítek, Miroslav Martinický, Peter Laučík, Michal Pavelica.
ISBN 978-80-970553-3-2

Kniha vyšla s poznámkovým aparátom (!)

Do rúk sa mi dostala 17. decembra 2010.

Uhorská Ves samozrejme neležala na území Trenčianskej stolice. No neodmietol som pozvanie PhDr. P. Víteka na spracovanie časti dejín tejto liptovskej dediny. Spočiatku to bolo "rozpačité", pretože mnohé liptovské reálie mi známe neboli ...

Pre mňa najzaujímavejšou časťou výskumu sa stalo to, čo sa v publikácii nachádza na s. 61-63. Je to taká desivá tabuľka, v ktorej som zaznamenal a čiastočne vyhodnotil demografické údaje (záznamy o krstoch-narodeniach, sobášoch a úmrtiach-pohreboch), ktoré boli zaznamenané v matrikách v rokoch 1709-1850. Z údajov som vypracoval grafy počtov narodení, sobášov, úmrtí, ročného prírastku a grafu celkového prírastku (s. 58-60). Zovšeobecnenie výsledkov tohto výskumu demografie v Uhorskej Vsi som začlenil do textu na s. 31 a nn.

Môj príspevok sa inak venuje zemianskym rodom, ktoré vlastnili majetok (alebo aj žili) v Uhorskej Vsi v 16. a 17. storočí (Sentivániovci, Smrečániovci, Baán a Pružinský, pôvodom z trenčianskej Pružiny) - s. 14-18 (tiež P.V. na s. 37). Na stranách 18-20 sa venujem správe šľachtických majetkov a zemepanskému súdu. Z roku 1767 sa zachoval kompletný záznam inventára šľachtickej kúrie v Uhorskej Vsi (s. 20 a nn.). Údaje k obecnej samospráve spolu so zoznamom richtárov a prísažných sú na s. 23-24.

Pri práci ma vcelku nadchla skupina písomností, ktorá pomerne plasticky zachytila život na začiatku 18. storočia, kedy "jak skrze ohne, tak tež i skrze vojny a mor, veliké úskosti na ludach bývali a boli". Zjavné sú aj zmienky o deštruktívnom vplyve poveternostných podmienok počas klimatických zmien v tomto období. Zvlášť stojí za zmienku postoj Sentivániovcov, akí v tomto čase zaujali voči svojim poddaným (s. 28-29). V kapitole sa zmieňujem ešte o povodniacha regulácii riek (s. 29), stručne o výchrici v roku 1821 (s. 31). Informácie o moste (niektoré veľmi "pekné") v Uhorskej Vsi som našiel v rokoch 1650-1731 (s. 30-31).

Obligátny prehľad priezvisk obyvateľov skúmanej Uhorskej Vsi z rokov 1540-1850 je možné nájsť na s. 54-57.