Leon SOKOLOVSKÝ: Pečate a znaky stolíc na Slovensku. (2010)
FFUK Bratislava, 240 strán, Nepredajné!
Kniha má anglické, nemecké a maďarské rezumé.
ISBN 978-80-89236-54-1
EAN 9788089236541
Knihu mi (22.VI.) priniesla študentka A. Masliková, tak som sa hneď do nej pustil - myslím do tej publikácie ... jednak mám na predsádke venovanie od pána Profesora, potom sa mi tu aj ďakuje a na niektorých miestach sa tu na mňa autor aj odvoláva.
Opäť nejdem robiť celkovú recenziu, na tak široko koncipované dielo pripravený nie som. Je tu ale pár drobností, ktoré som si pri čítaní poznačil v súvislosti s Trenčianskou stolicou v 16. storočí.
Na s. 11 je uvedené vročenie fondu Trenčianska župa I. rokmi 1481-1931. Vzhľadom k tomu, že za rokom 1931 je výkričník, nejde zrejme o preklep. Na druhej strane takéto vročenie nie je samozrejme reálne. Pravdepodobne ide o nedorozumenie.
Pri čítaní sa mi zdalo, že autor na viacerých miestach (s. 33, 36, 163 a 167) zdôraznil neštandardné používanie pečate Trenčianskou stolicou, resp. nahrádzanie jej používania po roku 1551 starším spôsobom pečatenia. Nevylučujem, že som to možne nepochopil celkom správne, no doteraz sa mi nezdalo, žeby sa od zavedenia stoličnej pečate aspoň v 16. storočí v tomto smere dialo niečo zvlášť mimoriadne.
Popri sledovaní tejto veci som najskôr zistil, že ešte 13.IV.1551 bol použitý "starý" spôsob spečatenia osobnými pečaťami podžupana a slúžnych (teda tri pečate - ako v knihe na s. 162, obr. 165). Najstaršie zistené použitie stoličnej pečate (vz. 1551) som v rámci fondu Trenčianska župa I, našiel k 7.XII.1551. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa v tomto fonde našlo staršie použitie. V iných fondoch a archívoch to samozrejme vylúčiť nemôžem.
V Podmanickovskom diplomatári Imre Lukinicha (zv. IV, č. 167, s. 458) nachádzame list Pavla Baračkaia, podžupana Trenčianskej stolice z 24.X.1551, ktorý bol spečatený jeho prsteňovou pečaťou (konkrétne to bola v tomto prípade zároveň uzatváracia pečať). Dátum nás ešte neoprávňuje tvrdiť, že v tomto čase už naisto stolica používala novú stoličnú pečať. Dôležité na tejto informácii je slovo LIST.
Všetky prípady použitia starého spôsobu pečatenia, ktoré sú v "našej" knihe pre Trenčiansku stolicu uvedené sa týkajú listov. Na s. 163 vpravo dole sa priamo uvádza, že to boli listy a rovnako aj na s. 167 vľavo dole. (Predpokladám, že ďalšie odkazy v poznámkach 766 a 767 na s. 166 sa budú týkať listov, ktoré boli zaslané stolicou).
Stoličná pečať sa v 16. storočí používala najmä na overovanie takých dokumentov, ktoré mali uchovávať isté práva, alebo hodnovernosť iných dokumentov. Napríklad pri výkone súdnej právomoci a postupnom vzniku spisu sa pečať stolice použila najskôr vtedy, ak si podateľ vyžiadal hodnoverný odpis jednotlivých dokumentov z ktorejkoľvek fázy vzniku spisu. Originály týchto dokumentov (súdnych predvolaní alebo nariadení podžupana - commissio vicecomitis na vykonanie vyšetrovania, ako aj záznam samotného vyšetrovania - inquisitio, fassio, attestationes, swedomy ...) boli vždy vydané pod osobnou pečaťou jednotlivých predstaviteľov stolice podžupana, slúžneho a prísediaceho. Rozsudok sa zapisoval "len" do protokolu. Až v okamihu, keď ktorákoľvek stránka, alebo vrchnosť požiadala o vyhotovenie odpisu, až vtedy bol dokument vydaný pod stoličnou pečaťou. Stoličná pečať sa aspoň v 16. storočí nepoužívala až tak "bežne".
(Ad s. 35 vľavo) To že Trenčianska stolica bola medzi prvými stolicami, ktoré požiadali o pridelenie novej symboliky dokladá ako veľmi sa musela "Baračkaiovská" Trenčianska stolica spoliehať na Habsburgovcov a to už od okamihu, keď sa v roku 1528 počas obliehania hradu Trenčín stal s Šavla Pavel (Baračkai :-) Zaujímalo by ma aká bola reakcia Rafaela Podmanického na to, že Baračkaiovský klan získal akýsi kolektívny "armáles" ...
Okolo roku 1550 sa k stolici so sídlom v Trenčíne hlásila len šľachta z dolného a záhorského okresu (to sú zhruba tie žlté fliačiky v ružovofialovej zóne). Podmanický zdá sa úplne ovládal "zelenú zónu". Preto sa pri pečatení dispozitívneho typu písomností stolice stretávame s tromi pečaťami (spravidla na spoločnej papierovej clone) - bola to pečať podžupana (P. Baračkai 1534-1553, bol zároveň aj administrátorom stolice vo funkcii župana a provízorom Trenčianskeho panstva ...) a dvoch (teda všetkých) slúžnych za dolný a záhorský okres. (Týmto veciam som sa venoval aj v príspevku na "Falošnej konferencii v Kremnici 2004", z ktorej zborník už asi vydaný nebude, preto sa čiastočne k tejto problematike vraciam v štúdii o podžupanskom programe Gašpara Pongráca z roku 1571.)
Na s. 162 sa autor venuje motívom stoličnej pečate. V maily (ktorý už nemám k dispozícii) som sa snažil naznačiť, že Fojtíkov nápad, že motív vychádza z erbu Šándorovcov, ktorí boli podžupanmi je minimálne anachronický ... celkovo teda veta "Gašpar musel byť v tejto funkcii UŽ koncom roka 1553" bez ohľadu na "slovíčkarenie" mala znieť "Gašpar musel byť v tejto funkcii AŽ koncom roka 1553" :-) (pozri LUKINICH, IV, s. 516: P. Baračkai podžupanom ešte 20.VIII.1553). Po prečítaní štúdie sa prikláňam skôr k poslednej navrhnutej možnosti a to že " kompozícia trenčianskeho stoličného znamenia vznikla bez priamej závislosti od iného heraldického vzoru, len ako symbolika charakterizujúca prírodné danosti, typické pre tento kraj." (Čo by korešpondovalo s tým, že vrchnosti dodnes mávajú podivné predstavy o svojich provinciách). A podporil by som to ešte citátom zo skvelej a viackrát spomínanej práce J. Fojtíka o obecných pečatiach Trenčianskej stolice, ktorý poukazuje na "vrchnostenský syndróm neuváženej hromadnosti" (s. 18): "Dnes už ťažko povedať, v ktorých prípadoch určil obraz pečate zemepán, slúžny, alebo obec. Dokonca sa zdá, že pri pečatiach typu T 1784 a T 1785 ponechali voľbu motívu na výrobcu asi 130 rozličných obrazov ...".
Mohli by sme špekulovať, že Gašpar Šándor, ktorý sa stal koncom roka 1553 podžupanom mohol práve "stoličného" jeleňa do svojej pečate prevziať. Vo všeobecnej heraldike sa myslím hovorí, že kto nemá erb, ten má leva - v Trenčianskej to tak možno bude s jeleňom, ktorého milostivo udelil stolici na používanie sám panovník ... Chcem upozorniť, že heraldike sa zvlášť nevenujem, ale keď si zoberiem do ruky Lexikón erbov šľachty Trenčianskej stolice (2000, D. Pongrácz, F. Federmayer) tak len podľa tu publikovaných miniatúr Borčickovci podali heraldike najskôr len jelení paroh a tá im potom (po 1550?) chytila celého jeleňa ! (s. 27); Čerňanskovci mali zase toho jeleňa aj so skalami (s. 45, 46); ďalej Dežerický (s. 50); Draskóczy (s. 54); Dubnický (s. 56); Fabianovič ? (s. 65); Jesenský ? (s. 96, 97); Kojš (s. 113); Moško (s. 154); Sambokréthy (s. 211, 212); spomínaný Sándor - Šándor (s. 213-215); Stupický (s. 230); Šimonovič (s. 145); Šťastný (s. 248); Tarnóczy (s. 253); Tuchyňský (s. 264); Varínyi (s. 273); Vicen (s. 275); Záhorák (s. 282).
Kniha Pečate a znaky stolíc na Slovensku zaujme nepochybne čestné miesto v mojej knižnici. Je pre mňa cťou, že prof. Sokolovský ma spomenul medzi ostanými, ktorí nejako prispeli k jej vzniku.
Nevýhodou publikácie je jej Nepredajnosť, resp. znížená dostupnosť (zvlášť pri tak bohato ilustrovanej publikácii) pretože všetko, čo by si mohli v nej bádatelia prečítať a osvojiť si, ich budeme musieť zase len v archíve naučiť ;-)
