Trenčianske Notície vydané v Maďarsku ...

V maily od M. Šišmiša ml. som našiel správu, že v Maďarsku boli vydané Notície Trenčianskej stolice Mateja Bela ...

http://www.mol.gov.hu/kiadvanyok_bemutatok/bel_matyas_notitia_hungariae_muvenek_teljesse_tetele.html

Pretože na svete je veľa vecí, ktoré ma zaujímajú a nevychádza mi na ne čas, pozastavujem práce na tomto "mojom Belovi".

Matthias BEL: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Comitatuum ineditorum. Tom. I. Arvensis et Trentsiniensis. Ed.: Gregorius Tóth. MTA Történettudományi Intézet–Magyar Országos Levéltár, Budapest, 2011. 392 oldal. ISBN 978-963-631-212-1

Bel: Trenčianske notitia, s. 16-20 o kúpeľoch

Na stranách 16-20 pokračuje text, ktorý sa týka vodných tokov a pokračuje kúpeľmi.

Ad s. 16: Radiša, Bebrava, § 4. 1.: v 1951 chybne "Gbelensi", v 1955 opravené na "Belensi"; tamže § 4. 4.: tu sa asi Bel zmýlil o jednu dolinu, pretože pramene sú skôr na Slatinskom potoku (Belušské Slatiny), než v chotári obce Ladce, ale mám to len z mapy; podagra - lámka, pakostnica; Belá, Jedľovníček, Súľov, Roháč, Slatina, Lideč, barón Pfeffershoffen, prefekt Trenčianskeho panstva; Agricola, Plinius.

Ad s. 17: Sirmiensis, Rajec, Trenčianske Teplice, Turzovci, v poznámke (6. riadok) 1951 Andreas Duditsek = 1955 Andreas Budith, a tiež 1951 Joannem Raphaellem = 1955 Johannem Raphanum; Thomas Jordanus, Morava, Frankfurt, Ján Cratonis a Kraftheim, Juraj Werner.

Ad s. 18: Trenčín, Trenčianske Teplice, šafrán, Godfriedus Schwartz, Osnaburg.
Ad s. 19: kúpele pre bohatých a pre chudobných.
Ad s. 20: farby a chuť kúpeľných vôd.

M. Bel: Notície Trenčianskej stolice - "potokopis" (s. 11-15)

Vrátim sa ešte k dvom Rutšekovým verziám odpisu tohto Belovho rukopisu (z roku 1951 a 1955). Rozdiely nie sú príliš v obsahu, ako skôr v rozdielnej štylizácii alebo slovoslede. Prekvapilo ma to, pretože pokiaľ by obe verzie vznikli z jedenej predlohy, nemali by na niektorých miestach rozdielny slovosled .(?) .. niekde je slovo naviac, inde zase chýba ... prípadne je použitá iná slovná väzba. (Nezdá sa ani, že by to písal na diktát ....) Napr. s. 9: materiam – materialia; pedamenta vitium – (len) pedamenta; cados – cavos ... výpočet týchto rozdielov by bol rozsiahly, nebudem sa mu venovať, pretože porovnávať medzi sebou dve Rutšekove verzie nemá pre mňa význam, pokiaľ sú obsahovo zhodné. Iné by bolo porovnanie s pôvodným Belovým rukopisom. 

Trošku viac pozornosti budem ďalej venovať variovaniu miestnych názvov. Avšak nie je pre mňa podstatné nejaké "zložkové prešmyčkovanie germánsko-uherského" pôvodu. Mám na mysli skôr variovanie tohto typu (1955=1951):s. 11: Beskid-Trojatska = Javornik; s. 12 Oretzkovect = Creszkovecz; Zilinka = Žilinka; s.14: Cassensis = Cassianus; ab oppido Cassa = a Cassa (mestečko Košeca); Zelinkae = Zelincze;

V prípade rozdielu ponechávam zápis z mladšej verzie 1955.

(s. 11) 

 

pokračuje opisom rieky Váh, jej nebezpečných povodňových vlastností a fauny, ktorá sa tu v hojnosti nachádza. Potom sa venuje jednotlivým prítokom (ponechávam Belove názvy) Beliansky potok pramení pri hraniciach s Oravou, prechádza Terchovou a pod Varínom sa vlieva do Váhu. Kysuca je samozrejme veľký prítok Váhu a opis jej toku cez Vysokú, Vrchpredmier, Turzovku, Olešnú, Čadcu etc. pokračuje aj na ďalšej strane (12) vymenovaním jej prítokov a pokračovaním cez Kysucké Nové Mesto až po Budatín.  

Ďalšie prítoky: Žilinka (Rajec), Predmerka, Čadčianka a Oščadnický potok sú už spomínané prítoky Kysuce - samozrejme okrem Rajca (kúpeľom sa Bel venuje v ďalšej kapitolke - bude to na s. 16 a potom ešte iných).

 

Na strane 13 je ešte znovu posledný prítok Kysuce - Bystrica. Potom sa posúvame už južne od Žiliny. Najskôr je to Svedernícky potok, potom Bytčianka - dnes však viac známa ako Kolárovička ...súľovský Hradniansky potok, Papradnianka, Pružinský a Púchovský potok, (14) Belušský a Hložiansky potok. Pri Košeci sa vo verzii 1955 zaznamenáva, že to bolo "oppidum", je to však nesprávne a staršia verzia 1951 to neuvádza. Zo strany 14 odtekáme Vlárou. 

 

Na strane 15 sa spomínajú ešte potoky a riečky pretekajúce Trenčianskou Teplou (malá zmienka o kúpeľoch), Drietomou, Klanečnica a rieka Bebrava, ktorá odteká nie do Váhu, ale smerom do Nitrianskej stolice.
 

Je zrejmé, že tieto horo- a vodo-pisy sú veľmi schematické a vzhľadom k rôznosti Rutšekových verzií je využiteľnosť týchto textov diskutabilná.

Na budúce pokračujeme v podobnej téme ... de aquis admirandis ...

Druhá verzia Rutšekovho odpisu

Vďaka doterajšej práci na Belových Notíciách Trenčianskej stolice, dostala sa mi do rúk druhá, staršia verzia z roku 1951. Doteraz som vychádzal z neskoršieho Rutšekovho vyhotovenia z roku 1955 (vzhľadom k umiestneniu by sa mohla volať aj nitrianskou verziou). Staršia verzia je honosnejšia, má zdobené iniciály, mnoho ilustrácií a celkovo má rukopis blízko svojim vzhľadom k tým častiam Notícií, ktoré boli vydané tlačou (táto by sa mohla nazývať aj trenčianskou).

Podobne sa v dvoch verziách zachovali aj Rutšekove Kroniky mesta Považská Bystrica. Kým som mal k dispozícii len "jedny Notície  Trenčianskej stolice" (Rutšek 1955), počítal som len s tým, že rozdiely v texte budú v porovnaní s originálom Belovho rukopisu, ktorý je však pre mňa z viacerých dôvodov nedostupný. Dôležité je poznamenať to, že obe Rutšekove verzie 1951 a 1955 sa od seba odlišujú.

Rozhodol som sa (vzhľadom k tomu, čo už mám pripravené) pokračovať prioritne s verziou Rutšek 1955, a porovnať ju s verziou 1951.

Minule sa tu spomínal kopec Roháč a náhodne som našiel pár starších snímkov z roku 2004, kde je Roháč (trojvrch) spolu aj s Hričovským hradom ...

... Maníny (Veľký Manín a Malý Manín:

... iný pohľad na Hričovský hrad - v strede sa belie Skalný Mních:

... na záver ešte nie celkom typický pohľad na mesto Bytča, zámocká veža v strede vytŕča ponad budovu pivovaru:

M. Bel: Notitia Trenchiniensis - "horopis" a "Váhopis" (s. 6-10)

§ 2 sa venuje najväčším horám, alebo skôr kopcom. Opäť veľmi stručne opisuje Beskydy, ktoré sú súčasťou Karpát. Na strane (5) začína hraničným vrchom Veľká Rača (1236,1 m), ktorý oddeľoval Uhorsko od Poľska.

(strana 6)

Medzník voči Orave, stanovil Matej Bel sedlo Rovná hora (medzi Terchovou a Zázrivou).Vrch Strečno, alebo Strečniansku horu sa mi nepodarilo celkom identifikovať, Minčol (južne od Višňového) je však úplne jasný.(Veľké) Hradisko (641,3m) umiestňuje trochu komplikovane poniže Žiliny proti Hričovu (a zrúcaninám jeho hradu) nad cestou pri Strážove. Skalnatý vrch Roháč (802,7 m) býva často zamieňaný s vrchom na mapách nazývaných Brada (816,3) a Holý vrch (658,2), tvoria zaujímavý trojzubec - ale priznávam, že na tieto kopce a Súľovské skaly odborník nie som - v detstve mi povedali, že ten trojzubec sa volá Roháč a odvtedy mi to už vysvetľovali mnohí :-) Pri ďalšom vrchu Rochovica (639,6) autor uvádza, že v dávnych časoch tu bol postavený hrad, ktorý sa vypínal nad Divinkou. Javorníky lokalizuje podľa hraničného vrchu Beskyd (900,1), ktoré sa nachádzali nad Bytčou.

(strana 7)

Matej Bel potom spomína Manín, Fačkov, Malenicu, Mojtín, Tlstú horu s lesmi plnými medveďov a zveriny. Pri ďalšom vrchu nazvanom Hradisko, ktorý susedí s Kališťom sa mali nachádzať zvyšky templárskeho kláštora. Autor zaznamenal aj zvláštnosti na lokalite Kebla v chotári Streženíc pri Púchove. Smerom k Nitriansku sa nachádzal vrch so zaujímavým názvom Samostriel. Na tejto strane nájdeme ešte Vapeč, Kopec a Machnáč kde mal kedysi stáť hrad "Podhradisko".

(strana 8)

Skalka na ktorej sídlilo opátstvo sv. Benedikta a Ondreja bola v Belových časoch v rukách jezuitov. Pre dejiny 16. storočia je tu zmienka o vrchu Krasín (516,2), kde sa nachádzali ruiny hradu Súča, v tomto storočí v rukách Podmanickovcov. Cez les viedla z hradu cestička nazývaná Podmanický chodník, kadiaľ chodievali Podamnickovci "cum latrunculis suis" udržiavať feudálnu anarchiu na udržateľnej úrovni. Matej Bel nezabudol na Inovec medzi Trenčínom a Beckovom, a tiež Rokoš (1009,9) blízko hradu Uhrovec.

(strana 9)

§ 3 je venovaný vodným tokom na území stolice. Zatiaľ na blogu máme iba dve strany, ktoré sa venujú najväčšej rieke, ktorá pretekala Trenčianskou stolicou - Váh; tento vstupoval do stolice povyše Starého hradu z Turca. Ďalej autor pokračuje vymenovaním všetkých dedín a mestečiek, ktorými Váh preteká ... uvedomil som si, že pokiaľ by Matej Bel notície Trenčianskej stolice vydal, mnohé z týchto sídel by sa tak v odbornej literatúre 18. storočia spomínali po prvý krát práve tu: Nezdbudská Lúčka, Varín, Mojš, Teplička nad Váhom, Budatín; Strečno, Zlatné, Mojšova Lúčka, Žilina; Hričov, Dolné Hlboké, Hrabové, Predmier; Divinka, Marček, Svederník, Oblazov, Kotešová, Bytča; Mikšová, Beňov, Starovec, Šebešťanová a hrad Bystrica (názov "Považský hrad" mi pripadá tak normalizačne zglajchšaltovaný - aj Matej Bel vedel, že ten hrad sa volá Bystrica ...); Milochov, Udiča, Nimnica, Púchov; Rašov, Plevník, Vrtižer, Považská Teplá; Nosice, Horné Kočkovce, Beluša; Košeca, Ilava, Príles, Opatová; Streženice, Horenice, Lednické Rovne, Horovce, Dulov, Savčina, Pruské, Kameničany, Bolešov, Ľuborča, Kľúčové a Nová Ves; biskupice, Nozdrovice, Opatová, Bodovka, Beckov, Kočovce; Skalka nad Váhom, Žabinec, Kostolná, Chocholná, Adamovce, Bierovce, Ivanovce, Bohuslavice, Mnešice ... samozrejme tečie aj cez mesto Trenčín a nad Novým Mestom nad Váhom zase územie stolice opúšťa a vchádza do Nitrianskej stolice.

 (strana 10)

Autor sa venuje možnostiam, ktoré rieka Váh obyvateľstvu stolice prinášala. Bola to v prvom rade preprava  dreva. Plte a pltníctvo a tiež nebezpečné miesta na Váhu sú Matejovi Belovi známe - Margita a Besná skala pod Strečnom. Na Váhu sa v čase príprav notícií nachádzali dva mosty - pri Žiline a slávny Trenčiansky most. Váh a jeho rozvodňovanie uzatvára dnešnú dávku notícií.

Matthiae Belii: Notitia comitatus Trentsiniensis (s. 1-5) pokus

Notície Trenčianskej stolice dosiaľ vydané tlačou neboli. Mali sa stať piatym zväzkom tejto vlastivednej série, ktorá vznikala v druhej štvrtine 18. storočia. Pred rokmi sa mi dostala do rúk kópia notícií Trenčianskej stolice, ktorú v roku 1955 vyrobil Aurel Rutšek (1887-1960) z Považskej Bystrice a postupne som ju z rôznych príčin čiastočne začal prepisovať. Nemám to prepísané zatiaľ celé. Pokiaľ nie je vhodné, aby sa takmer tristo rokov nevydaná kniha, stala aspoň takto postupne dostupnejšou, stačí napísať ... zruší sa ...

 Dielo začína všeobecnou časťou o polohe stolice a prírodných pomeroch na jej území. Podľa tézovitého Obsahu (s. 3-4) je zrejmé, že veľkú časť venoval Matej Bel opisu kúpeľov a termálnych prameňov. V prvej kapitole (§ 1) sa veľmi stručne venuje názvu stolice, pričom sa viacmenej obmedzil na vymenovanie názvu v domácom jazyku, v nemčine a maďarčine. V práci používa germanizovanú verziu, kde č je zapísané ako -ts-. Podobne lakonicky opisuje aj hranice stolice a vymenúva jej susedov - kniežatstvá a uhorské stolice. Na strane 5 spomína rozdelenie stolice počas rozvratu v prvej polovici 16. storočia, ktoré jasne spája s Podmanickovcami. Za zmienku stoja ešte údaje o veľkosti stolice.