Dnes sa mi dostal do rúk výtlačok Slovenskej archivistiky, kde sa na stranách 29-39 nachádza môj avizovaný príspevok. (V časopise sa ešte na s. 142-144 nachádza recenzia monografie Trnového od P. Kartousa).
Príspevok som na blogu už v hrubých rysoch predstavil. Teraz pridám (so súhlasom autora) Posudok P. Keresteša z ŠA v Nitre:
Posudok ku štúdii
MARTINICKÝ, Miroslav. Povolebný program Gašpara Pongráca, podžupana Trenčianskej stolice, z 5. novembra 1571.
Štúdie Miroslava Martinického sú už čitateľom Slovenskej archivistiky známe. Patrí k tej skupine „mladých“ archivárov, ktorí sa svoje poznatky, získané pri spracúvaní a sprístupňovaní archívnych dokumentov, snažia aj publikovať, čo je jednou z dôležitých poslaní každého archivára. Už jeho staršie štúdie poukázali na bohatstvo archívneho materiálu Trenčianskej stolice v 16. storočí, ktorá už dlhodobejšie stojí v pozornosti jeho bádateľského záujmu. V tomto prípade sa rozhodol publikovať a analyzovať zaujímavý dokument z archívu Trenčianskej stolice – povolebný program podžupana Gašpara Pongráca z roku 1571. Autor sa archívny dokument snažil zasadiť do širšieho kontextu politických udalostí, ktoré sa odohrávali na území Trenčianskej stolice v druhej polovici 16. storočia.
V prvej časti štúdie, na základe dôkladnej znalosti archívneho materiálu, prináša hlavné biografické údaje o samotnom protagonistovi, Gašparovi Pongrácovi. Ten je síce v genealogickej literatúre známy, ale autor prináša nové súvislosti s jeho úradným pôsobením a predovšetkým s jeho politickou orientáciou v boji o moc medzi uhorskou šľachtou. Konštatuje, že susedské konflikty s majiteľom Strečna viedli napokon k tomu, že G. Pongrác sa priklonil na stranu odporcov Ferdinanda Habsburského, hoci spočiatku patril k jeho prívržencom. V ďalšej časti sa venuje jeho samotnému (po)volebnému programu. Uvádza jeho návrhy a zároveň ich komparuje so situáciou v úradnej praxi Trenčianskej stolice. Treba zdôrazniť, že ide o program, ktorý predložil G. Pongrác stoličnému zhromaždeniu až po zvolení do funkcie (a ktoré tieto jeho návrhy potom aj štatutárne prijalo), avšak možno predpokladať, že išlo zároveň aj o jeho volebný program, ktorým sa snažil zaujať voličov pred stoličnými voľbami. Iba pre zaujímavosť uvádzam všetky body jeho politického programu (zvýšenie počtu prísediacich sedrie (assessoruw), právomoc vymenovať prísediacich sudcov priamo na sedrii z prítomných šľachticov, právomoc postihovať neúčasť na stoličných zhromaždeniach (kongregáciach), predĺženie času konania stoličného súdu (sedrie) z dôvodu nákladného cestovania, riadne zaznamenávanie súdnych sporov a priebehu procesu, uprednostnenie riešenia násilných trestných činov medzi zemanmi, právomoc exekvovať dlžníkov, ktorí neodvádzali štátne dane, riadne vyplatenie pokút určených rozsudkom stolice, aby slúžni s jedným prísediacim každý štvrťrok chytali a trestali zločincov vo svojich okresoch (chuodze), zjednotenie váh a mier v stolici, zvýšenie mravnosti v zábave, potieranie bezbožnosti, čarodejníctva a hry v karty. Treba upozorniť, že viac-menej všetky tieto a im podobné okruhy, ktoré si stanovil vo svojom politickom programe trenčiansky podžupan, sa postupne na prelome 16. a 17. storočia štatutárne ukotvili vo svojej úradnej praxi aj ostatné stoličné samosprávy (osobne to môžem dokumentovať na Nitrianskej stolici, ktorá na prelome 16. a 17. storočia prijala niekoľko štatútov riešiacich tieto problémy). Súvisí to s celkovou problematikou organizačno-kompetenčného ohraničovania a dotvárania stoličnej agendy v tom období a s jej postupnou byrokratizáciou. Sám autor tiež konštatuje, že analyzovaný dokument je dôležitý nielen pre dejiny správy, ale aj pre ďalší výskum dejín Trenčianskej stolice a jej písomností. Rok 1571 v jej vývoji predstavuje (podľa autora) zreteľný chronologický medzník v ňom a umožňuje aj pri bádaní písomností Trenčianskej stolice efektívnejší spôsob heuristiky.
Musím konštatovať, že v prípade analyzovaného volebného programu nejde iba o zaujímavý dokument v tom najširšom zmysle slova, ale autor ho publikuje preto, že vedel vyzdvihnúť a oceniť jeho význam pre dejiny stoličnej samosprávy v 16. a 17. storočí. Tomuto obdobiu vo vývoji stoličnej správe sa venuje iba malá pozornosť. Príspevok M. Martinického je vítaným bonusom do uvedenej problematiky. O to viac, že volebný program je raritne zachovaným typom dokumentu zo stoličnej agendy pre toto obdobie. Keďže sám sa tejto problematike venujem, viem oceniť jeho výnimočnú vypovedaciu hodnotu, zvlášť preto, že ani ja sám so sa s podobným typom dokumentu (určite existovali, ale ich zachovanie nebolo doposiaľ potvrdené) v stoličnej agende nestretol. Je síce všeobecne známe, že v 16. storočí podžupanov nominovali a schvaľovali župani z viacerých kandidátov (v prípade Nitrianskej napríklad v 16. storočí z troch a neskôr zo štyroch), nebolo však potvrdené, či podžupani pri kandidatúre prichádzali s vlastným volebným programom a vyvíjali aktívnu politickú činnosť smerovanú k ich zvoleniu do funkcie. Napokon aj sám autor si v závere príspevku kladie otázku - a to na základe objaveného prameňa - či stoličné volebné zhromaždenia (reštaurácie) boli súbojom ideí (politického zmýšľania a aktivít) kandidátov na tento post alebo skôr záujmových skupín. Musím konštatovať, že práve v tomto prípade – a autorova štúdia je vítaným príspevkom do problematiky - ide o jeden zo zaujímavých okruhov výskumu stoličnosprávnej problematiky (z maďarských autorov existujú podnetné štúdie k tejto problematike od Istvána Dominkovitsa, Pála Engela či Ferenca Szakályho). V tejto oblasti popri organizačných a funkčných rozdieloch medzi jednotlivými stolicami (z tejto problematiky už bolo publikovaných niekoľko štúdií) treba skutočne upozorniť aj na majetkovú štruktúru stolíc, rozdiely medzi šľachtickými spoločenstvami ohraničené v stoličných rámcoch (to podstatne ovplyvňovalo aj miestne mocenské vzťahy), ďalej na vzťahy medzi magnátmi, problematiku stoličnej familiarity, elít, vplyvu majetnejšej šľachty na armalistov a kurialistov a pod. V stoliciach sa totiž prejavovala prevaha majetných aristokratov nad stoličnou šľachtou či už v jednopólovej dominancii alebo viacpólovej rivalizácii (príklad aj Nitrianskej a zjavne aj Trenčianskej stolice). V otázke konsensu prejavujúcej sa v miestnej mocenskej situácii tento podiel ovplyvňoval aj výber stoličných funkcionárov. Jedným z prejavov mocenskej praxe na stoličnej úrovni bolo napríklad aj uplatnenie vôle aristokratov cez stoličné nariadenia vyslancov, ktoré nachádzali aj uplatnenie v politických uzneseniach stolíc (napríklad aj v stoličných inštrukciách). Do toho zasahovali napríklad aj konfesionálne problémy doby atď. Viaceré tieto spomenuté okruhy sa dajú dokumentovať práve na úradnej kariére G. Pongráca v predkladanej štúdii.
Štúdiu považujem aj z terminologického hľadiska sa vydarenú. Treba oceniť, že autor cituje aj mnohé slovenské dokumenty, ktoré sú zaujímavým prínosom pre slovenskú terminológiu stoličnej správy (chuodza, namestnik, stoličný boženík atď.). Možno len pár drobných poznámok (eventuálne inšpirácií):
Termín reštaurácia navrhujem nahradiť termínom volebné zasadnutie alebo volebné zhromaždenie a reštauráciu uviesť do zátvorky (prípadne latinský termín sedes restauratoria).
Termíny sedria a kongregácia používané v texte – tieto latinizmy sú síce zaužívané, ale stálo by za zváženie v rámci „pokusu“ o zjednotenie terminológie stoličnej správy – hovoriť o stoličnom súde (sedrii) a stoličnom zhromaždení (kongregácii).
Termín námestník – pravdepodobne možno hovoriť o tajomníkovi podžupana, resp. o zastupujúcom (druhom) podžupanovi. So slovenským termínom tajomník (lat. secretarius) či námestník podžupana som sa však ani ja nestretol v 16. a 17. storočí, čo však nevylučujem (teda, že tajomník a zastupujúci podžupan boli dve rozdielne osoby), možno by stálo za zváženie, či nešlo o prvopočiatky funkcie druhého podžupana (spočiatku nazývaného substitutus - zastupujúci), ak sa takýto volil v Trenčianskej stolici. Napríklad Nitrianska stolica si „druhého“ podžupana začala voliť približne od roku 1610, a to z dôvodu, že podžupan nestíhal fyzicky vybavovať všetky úradné záležitosti. Preto časť povinností hodila na jeho „zástupcu, t. j. tajomníka“, z ktorého sa vyvinula v 17. storočí funkcia druhého podžupana (oficiálne až v roku 1688). Táto funkcia „zástupcu“ bola dokonca spočiatku neplatená, dostával iba diéty a nepravidelné odmeny, prípadne ho honoroval sám podžupan. Spočiatku mal kompetencie najmä v trestných veciach, pri vyšetrovaniach, občas bol aj na vyúčtovacích zasadnutiach stolice a pod., teda mal podobné kompetencie, ako trenčiansky „tajomník“ podžupana.
K štúdii mám nasledovné drobné pripomienky:
- navrhujem upraviť názov štúdie, napríklad na „Gašpar Pongrác a jeho povolebný program z roku 1571. Príspevok k dejinám stoličnej samosprávy v 16. storočí“.
- označovanie mesiacov v roku pri dátumoch navrhujem uvádzať arabskými číslami (nie rímskymi)
- pre veľký význam zachovaného dokumentu v rámci stoličnosprávnej problematiky navrhujem publikovať dokument in extenso v prílohe štúdie.
- citované veci do kurzívy
- drobné preklepy – nie len = nielen, môžme = môžeme (s. 5), zaktovili = zakotvili (s. 6), „likvidovať zločincov v okresoch“ – lepšie chytať a trestať zločincov (s. 1) a pod.
Autorovu štúdiu považujem za významný prínos k dejinám stoličnej správy v 16.-17. storočí. Štúdium odporúčam na publikovanie v časopise Slovenská archivistika. Drobné pripomienky nechávam na zváženie autorovi.
Nitra, 16. jún 2011
PhDr. Peter Keresteš, PhD.
Štátny archív v Nitre
Na základe posudku som potom odoslal toto stanovisko a príspevok upravil (23.VIII.2011):
Upravil som citovanie do kurzívy a preklepy, ktoré boli v posudku uvedené.
Neupravil som používanie termínov reštaurácia, sedria a kongregácia, ktoré sú v stoličnej problematike zaužívané a napr. slovo sedria je natoľko unikátne, že sa ani inak nepoužíva, navyše sú tieto termíny jednoslovné, čo sa ich "poslovenčením" nedá nijako dosiahnuť.
Pojem "námestník" a jeho význam vyplýva zo znenia štúdie, s posudzovateľom sme si túto vec vyjasnili s tým, že analógia, ktorú v posudku ponúkol nemá pre reálie Trenčianskej stolice, resp. pre problematiku obsiahnutú v štúdii žiadnu príbuznosť - nebolo možné úpravu aplikovať pre obsahovú rozdielnosť.
Navrhovaná zmena názvu nie je efektívna - po úprave by pozostával až z dvoch viet a zmena slovosledu by upriamovala pozornosť na Gašpara Pongráca, hoci sa štúdia venuje najmä programu. (Samozrejme netvrdím, že súčasný názov je ideálny.)
Dôvod pre zmenu označenia mesiacov z rímskych na arabské číslice som nenašiel. Ponechávam v pôvodnom znení, teda rímskymi číslicami.
Čo sa týka publikovania textu in extenso - najdôležitejšie pasáže sú riadne odcitované, príprava dokumentov na vydanie in extenso by mohla byť náročná skôr po typografickej stránke, pretože do dokumentu boli doplňované rozsiahlejšie doplnky, vyplývajúce z rokovania kongregácie. Nebol by však problém dodať (digitálnu) snímku titulnej strany, prípadne výrezu z originálneho dokumentu.
Na záver chcem ešte vysloviť poďakovanie za výber posudzovateľa, ktorý okamžite upriamil svoju pozornosť tým správnym smerom, pretože sám sa venuje veľmi podrobnému výskumu dejín správy susednej Nitrianskej stolice a "nález" takéhoto dokumentu vedel náležite oceniť, čo je zrejmé aj z dikcie jeho posudku.
Na záver:
Pôvodne to mala byť mini štúdia inšpirovaná "supervolebným" rokom 2010. Spomínam si, ako ma mrzelo, že som to do volieb nestihol ... nakoniec sa to ale, bohužiaľ, do volieb predsa len stihlo ...
PS: Počas prác na tomto príspevku som prestal fajčiť, je to môj prvý nefajčiarsky príspevok v Slovenskej archivistike ;-)
Nedávno, na XXI. Archívnych dňoch v Martine, sme mohli prvý raz držať v ruke zborník príspevkov, ktoré odzneli pred rokom na XX. Archívnych dňoch v Tatranskej Lomnici:
