Tu by mal byť na stiahnutie upnutý register: https://docs.google.com/open?id=0Bz3jmtjII_3tenppMFNzUjBSOHFTMm5iMVBPR0YzUQ
Vecný register je vždy trochu experimentálny, priebežne sa mení, finalizuje sa vždy až po ukončení. Zatiaľ som k takémuto typu textu register nerobil. Je to samozrejme odlišné ako pri súčasných archívnych inventároch, pretože do inventára (archívnej pomôcky) už samotný popis dokumentu koncipujem aj s prihliadnutím na budúcu tvorbu registra, takže najviac práce sa urobí pri prvej "obhliadke" dokumentu - po desiatich rokoch "inventarizovania" však hrozí problém rutinérstva. Treba proste rozum používať čo najčastejšie :-)
Latinský historický úradný záznam je iný. Všimnime si, že vo väčšine záznamov nenachádzame napríklad názov dediny, ktorej sa spor týka a to ani vtedy, keď by sa takáto informácia žiadala (pre nás dnes ...) ... lenže im to bolo vtedy jasné, je to niečo, čo by som nazval, syndróm "stará Podhradská" (č. 65) - žeby notoricky známa osoba (?). Spor bol charakterizovaný stránkami, kto proti komu. Predmet je opisovaný všeobecnejšie, alebo len veľmi stručne ... je to zjavné aj pri porovnaní počtu záznamov v mennom a miestnom registri.
Do miestneho registra v inventári (archívnej pomôcke) šľachtické predikáty nedávam. Najmä preto, že bádateľ pod heslom v miestnom registri očakáva odkaz na relevantný záznam, ktorý sa týka príslušnej lokality. Ako som už uviedol, tejto skutočnosti už prispôsobujeme aj formu popisu inventárnej jednotky - dokumentu. V prípade tohto pôvodného textu (ktorý nie je možné upraviť - notár Martin Vladislaviensis nemohol tušiť, že k tomu raz budem robiť registre) som sa rozhodol predikáty zaraďovať aj do miestneho registra, vzhľadom k lakonickému charakteru záznamov je každá informácia pre toto obdobie dôležitá ... na druhej strane to môžu oceniť aj nezorientovaní bádatelia, ktorý spočiatku síce vystačia s jednoduchou zásadou, že Hrabovský je z Hrabového, že Hlinický je z Hliníka (ale aj zo Sv. Mary - teda Szent-Mariay, alebo Sentmariai), že Kotešovský je zo Zemianskej Kotešovej, ale Oblazovský už nemusí byť len z Oblazova, ale aj z Klobušíc, a nakoniec, že Egreždy je z Hrežďoviec (k čomu sa ešte asi aj tak neskôr vrátim) ... jednoducho, vždy treba mať prehľad o príslušníkoch vládnucej triedy v danej lokalite.
A keď už sme pri miestnom registri, všimnite si, že počas týchto prvých dvoch-troch rokov bola "územná pôsobnosť" alebo autorita stolice veľmi obmedzená. Takto to bude trvať viacmenej až do smrti Rafaela Podmanického. Preverujte, či vo svojich štúdiách neklamem, keď to tam tvrdím!
ad Juraj Turzo (st.)
Prekvapilo ma, že tento Juraj Turzo, je viacmenej neznámy. Všetku pozornosť na seba strhol jeho mladší menovec Juraj Super-Turzo (Shupherthurzho). Náš Juraj Turzo, teda ten, ktorý vystupuje v FKP bol bratom Františka Turzu a bol to teda Superturzov strýc. Zastával však na príslušníka Turzovského klanu relatívne nižšie úrady. Najviac publikovaných informácií o ňom zatiaľ nachádzam u Imre Lukinicha (na obrázku).
V roku 1527 bol trnavským tridsiatkárom a 1536 trenčianskym kapitánom (neviem, či mestským, alebo hradným, prípadne boli obe funkcie spojené - toho som sa zatiaľ nedopátral). V rokoch 1548-1549 mal majetky v Zemianskom Lieskovom a Malých Stankovciach. V jeseni 1549 vystrojil spolu s Jánom Turzom troch jazdcov (prípadne len poskytli kone) v rámci výpravy organizovanej trenčianskym županom Jánom Ostrošičom a Tomášom Franciscim, ktorá mala vydobyť z rúk Rafaela Podmanického hrad Súču. Po Podmanického smrti sa brat Juraja Turzu st., František veľmi angažoval v získavaní majetkov. Zdá sa, že pre Juraja sa mal "sprivatizovať" hrad Hričov. Tohto a ani získania Bytčianskeho hradu sa Juraj Turzo st. nedožil. Zomrel zhruba pred 15.XI.1563.ad Spišskí župani (1531-1635)
v jednom zo záznamov (82) sa spomína spišský župan Juraj (Zápoľský), a tak som sa dostal k hľadaniu zoznamu spišských županov. Chcel som sa len presvedčiť, či nebol v tomto období spišským županom aj iný Juraj (najmä Turzo). Predpokladal som, že bez väčšej námahy (kedysi by sa napísalo: "s vidinou bezprácneho zisku") taký zoznam nájdem niekde zavesený on-line, ale nebolo to celkom tak ... PhDr. František Žifčák (riaditeľ ŠA v Levoči) ma na môj podnet mailom informoval, že zoznam spišských županov z r. 1202-1757 je možné nájsť v publikácii: Wagner Carolus (ed.): Analecta Scepusii sacri et profani III. Posonii et Cassoviae 1778. Turzovci sú na s. 224-233. A dodal, že po Alexejovi I. Turzovi bol županom v r. 1545-1558 Ján V. Turzo. Knihu som však nezískal, a tak som rôzne pokračoval a po smrti Juraja Zápoľského, v bitke pri Moháči, som našiel týchto jeho nástupcov:
1531-1543 Alexej Turzo (1490-1543)
1543-1550 jeho zať Andrej Bátori (inde aj)
1545-1558 Ján V. Turzo (+1558)
do 1594 Alxej II. Turzo (+1594)
1605-1614 Krištof III. Turzo
1625 Stanislav Turzo
do 1635 Adam Turzo
Pri FKP je možné si všimnúť, že dátumy nejdú úplne v poradí sledu strán ... zdá sa, že kto mohol, ten tie volumeny za posledných päťsto rokov zošíval a prešíval. Jedného dňa sa niekomu iste podarí definitívne určiť to správne poradie. Predtým však budeme musieť dobre poznať nielen tento materiál (FKP), ale aj mnoho ďalších dokumentov.
V prepise som ponechal skratky:
E.D. - Egregius dominus
G.D. - Generosus dominus
fl. - florenus - zlatý (minca, a tiež účtovná jednotka)
Pôvodne som pri prepise chcel zasahovať do syntaxe len tromi znakmi:
. = bodka
, = čiarka
; = bodkočiarka
Tieto sa totiž vyskytujú v textoch zo 16. storočia - nie len v FKP. Najmä v spisovom materiály, pri svedectvách slúžneho a prísediaceho z vypočúvania svedkov som nachádzal množstvo zápisov priamej reči. Priama reč však v týchto (ani oveľa neskorších dokumentoch) nebýva nijako označená. Pri prepise som to spočiatku riešil bodkočiarkou (;), a hoci vizuálne to bolo celkom blízke tomu glutinujúcemu vzhľadu originálu s nekonečnými vetami a "čiarkami" na prekvapujúcich miestach, z praktických dôvodov som nakoniec začal používať na začiatku priamej reči dvojbodku (:). Posledné vety možno pôsobia prehnane, prípadne smiešne, ale bádateľ má vedieť, že v originály sa priama reč neuvádza dvojbodkou a nedáva sa do úvodzoviek. Úvodzovky pre priamu reč nepoužívam.
Celkovo poradie slov vo vete býva niekedy podivné, ale svedčí to o priamom zápise - priamo zo zasadnutia. Z viacerých príčin spomeniem záznam č. 94, kde sa nie len že prvý raz spomína Rafael Podmanický, ale je tu pekný príklad rozhádzaného slovosledu. Zápis treba chápať v tom zmysle, že čin, resp. toho vyhrážania sa Dubničanom vypálením, sa dopustili familiári Rafaela Podmanického (ten Dubnicu neskôr naozaj aj vypálil ...). Ďalšia vec, ktorá mi nie je celkom jasná v tomto zázname je spojenie "in termis", neviem, či sa má chápať ako označenie pre niektorú konkrétnu lokalitu s názvom Teplá, alebo Teplice ...Či sú FKP priamo zo zasadnutia - pracovný koncept si nie som stále celkom istý. Už roky vlastne zvažujem, ako FKP charakterizovať - koncept, čistopis ? Napr. tie rozsiahle vyškrtané pasáže by naznačovali, že je to koncept. Na druhej strane si myslím, že notár vyškrtal tie veci, ktoré "vybavil", alebo sa nimi nepotreboval od istého okamihu zaoberať. Schválne som urobil fotku svojich poznámok 
a vyškrtávam z nich to, čo mám "prepísané" do PC ... potom sú moje poznámky koncept a ich spracovanie do PC je akýsi originál :-) V prípade FKP by to teda bol koncept, po vyhotovení listín "prepísané" položky vyškrtol, ale čo potom s tými nevyškrtanými ?
a vyškrtávam z nich to, čo mám "prepísané" do PC ... potom sú moje poznámky koncept a ich spracovanie do PC je akýsi originál :-) V prípade FKP by to teda bol koncept, po vyhotovení listín "prepísané" položky vyškrtol, ale čo potom s tými nevyškrtanými ? Bez ohľadu na to, či je to koncept, alebo nie, FKP sú veľmi cenným dokumentom a ako hovorí "plukovník Ardenti" (Eco, U.: Foucaltovo kyvadlo, kapitola 18) pokiaľ nemáme originál, musíme si vystačiť s kópiou (alebo konceptom) ...
Autentický dokument má v sebe ukrytú veľkú silu, táto sa netýka len jedného dokumentu, ale archívu a archívnictva ako takého. Čiastočne som opis toho posolstva našiel v tomto beletristickom rozhovore:
’What is it, do you think?’ said Julia.
’I don’t think it’s anything-I mean, I don’t think it was ever put to any use. That’s what I like about it. It’s a little chunk of history that they’ve forgotten to alter. It’s a message from a hundred years ago, if one knew how to read it.’
Orwell, G.: 1984, Chapt. XII.
Teraz už späť k FKP.
V zázname č. 97 sa nachádza slovo "villicus". Podľa kontextu som si nebol celkom istý ako ho interpretovať, čo je vidieť aj v jeho predbežnom "zapracovaní" do vecného registra. V tomto prípade by to totiž mohol byť aj ekvivalent slovenského termínu "vesník", v prenesenom zmysle "richtár" (pozri L. Sokolovský o správe stredovekej dediny). Celkovo by bolo najjednoduchšie urobiť ten vecný register v pôvodnom latinskom znení. Strácajú sa prekladom rozdiely napr. medzi "effusio sanguinis" alebo "vulneratio" a "percusio", prípadne "pratum" a "foenetum" - na druhej strane, register je len pomôcka, žiadny "lapis exilis".
Tamže (97) by číslovka "jC" mohla byť, ako je to logické a známe (napr. Adriano Capelli) naozaj 100 - v predošlých niektorých záznamoch (napr. 43) sa mi tie cifry zdali prehnané, ale tu sa výška pokuty javí primerane. Myslím, že tie číslovky sú zapísané bežne, nakoniec, čím viac ich spracujem, tým si budem istejší.
Na záver ešte musím spomenúť jeden z mojich najobľúbenejších záznamov, ktorý mi nikdy nevypadol z pamäti, odkedy som ho niekedy v rokoch 1996-1998 prvý raz mohol prečítať a to je záznam č. 113, kde sa jeden zeman žaluje pred sedriou na druhého, že mu zbil svine, ktoré prešli cez dieru v plote na jeho pozemok ... ó móres, ó tempóra !!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára