V letnom čase zvykli sme sa stretnúť v maringotke na Prašniciach. Pri tejto príležitosti vyrobil som niekoľko pozvánok, ktoré vo svojej prílohe obsahovali viac, či menej podarené exkurzie do minulosti bezprostredného okolia ... súhrnne som sériu nazval Povedačky slávnej stolice Trenčianskej:
Ako sa Barbora Kardošová s inými poščipovala (2002)
na stiahnutie 7,3 MB
Príbeh ma ako "Hliničana" veľmi zaujal (Hliničana v úvodzovkách preto, lebo ako väčšina príslušníkov mojej generácie som i ja v skutočnosti rodákom z OUNZ v Žiline), dokonca som ho v úvode označil ako: "hlinícko-kotešovský thriller z polovice 17. storočia."
Ten úvod sa mi aj po rokoch zdá celkom výstižný a pridám ho teda v plnom znení:
na stiahnutie 7,3 MB
Príbeh ma ako "Hliničana" veľmi zaujal (Hliničana v úvodzovkách preto, lebo ako väčšina príslušníkov mojej generácie som i ja v skutočnosti rodákom z OUNZ v Žiline), dokonca som ho v úvode označil ako: "hlinícko-kotešovský thriller z polovice 17. storočia."
Ten úvod sa mi aj po rokoch zdá celkom výstižný a pridám ho teda v plnom znení:
V Hliníku vo vlastnej kúrii bol v roku 1657 zavraždený zeman Juraj Hlinický alias Sentmariai. Jeho brat Rafael obvinil Jurajovu manželku Barboru Kardošovú a žalobu podal na sedriu slávnej stolice Trenčianskej, odkiaľ sa kauza dostala až pred tvár celého Uhorska do rúk samotného palatína.
Tento príbeh sa krúti okolo vraždy, nepochovaných mŕtvol, machinácií s peniazmi a majetkom, sexuálneho vydierania, viery v okultné sily a možnostiach vymáhateľnosti práva. V stručnosti je to hlinícko-kotešovský thriller z polovice 17. storočia.
V hybridnom pseudoliterárnom útvare, ktorý nie je ani beletristicky dofabulovaný, ani vybavený vedeckým poznámkovým aparátom, prerozprával som cez výpovede svedkov a autentické archívne dokumenty súdnej povahy, podivuhodný príbeh Barbory Kardošovej a Juraja Hlinického.
V hybridnom pseudoliterárnom útvare, ktorý nie je ani beletristicky dofabulovaný, ani vybavený vedeckým poznámkovým aparátom, prerozprával som cez výpovede svedkov a autentické archívne dokumenty súdnej povahy, podivuhodný príbeh Barbory Kardošovej a Juraja Hlinického.
Druhý raz ma táto záležitosť pobavila, keď som po niekoľkých rokoch zistil, že František Kardoš je môj priamy predok a "Kardoška", ako sme ju familiárne začali nazývať je moja pra-pra-pra-tetka :-D
Do hliníckych záležitostí nestrkajte prsty ! (2003)
Kým predchádzajúci príbeh som označil ako "hlinícko-kotešovský thriller z polovice 17. storočia", tento by som som mohol onálepkovať ako"hlinícko-kotešovská groteska z roku 1638" (môj svet je dosť malý že :-)
S odstupom času sa mi však zdá, že sa mi nepodarilo celkom v textovej časti zachytiť ten pocit, ktorý som chcel u čitateľa navodiť, možno by komika viac vynikla, ak by sa téma spracovala formou pohyblivých obrázkov premietaných v rýchlom slede ... na druhej strane sa mi teraz oveľa viac páči text v úvode o podžupanskej turistike a o stodole Františka Stupického ...
Zaprášené poháriky (2004)
Posledná tretia pozvánka bola vlastne historickým sprievodcom a úvodom k plánovanej vychádzke po krčmách na trase Prašnice, Kotešová, Hliník, Bytča a Prašnice.
Zdalo sa mi, že sa celkom páčil tým, ktorým bol určený. Prevzal som tu anonymnú parafrázu: Alkohol je dobrý sluha, ale zlý pán !
Staršie texty majú svoje úskalia. Aj mne sa niektoré pasáže zdajú kostrbaté, ale nemyslím si, že by som ich mal prepisovať. Pôvodne táto činnosť mala viesť k akémusy dekameronskému pitavalovi. So záujmom som sledoval vydanie Prešporského pitavala, až po jeho umiestnenie sa v rôznych výpredajoch ... zdalo sa mi, že o tento typ publikácií nie je záujem ... inak viete, že sa na území Trenčianskej stolice vyskytol a pôsobil istý alchymista a to dokonca skôr, než sa Rudolf II presťahoval do Prahy ?
PS: texty som upol na bežné čítanie pre tých, ktorí sa vyžívajú v bizarnostiach ... kľudne mi napíšte ... pokiaľ by boli odkazy nefunkčné, budem rád ak ma to to upozroníte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára