Prehľad priezvisk obyvateľov Hliníka nad Váhom 1519-2011

Už so  tu na blogu niekde napísal, že som síce rodák z OUNZ v Žiline, ale mám pocit, že som Hliničan. Môj otec sa ešte v Hliníku po starosvetsky narodil a môj starý otec patrí do prvej desiatky obyvateľov Hliníka, ktorý sa dožili najvyššieho veku v tejto dedine - dožil sa viac ako 93 rokov ... keď si zoberiem, že pri prvých

šiestich nedokážeme zistiť a overiť ich dátum narodenia, je veľmi pravdepodobné, že by sa umiestnil v tomto rebríčku ešte vyššie ...

Do obecných monografií pripájam Prehľad používaných priezvisk obyvateľov tej, či inej dediny. Zoznam vychádza primárne zo záznamov o pochovaní. Poznáme teda horné (najmladšie) obodobie používanie priezviska. Prehľad teda nie je definitívny. Bude sa priebežne doplňovať a tým, že Mormoni pridali on-line matriky bytčianskej fary, nebude to asi dlho trvať, kým k upresneniam príde (nezávisle na tom, či sa tomu ešte niekedy budem venovať).

https://familysearch.org/search/image/index#uri=https%3A%2F%2Fapi.familysearch.org%2Frecords%2Fwaypoint%2F12621102

Desať obyvateľov Hliníka nad Váhom, ktorí sa podľa matričných záznamov dožili najvyššieho veku:

96 r Adamus Letko (iuvenis !) (+19.VII.1803)
96 r Jakub Fried, Rauchwaarenhandler (+13.II.1888)
95 r Katarína Pasniková, vdova (+22.X.1826)
94 r P.D. Anna Hlinická (+17.II.1763)
94 r Ján Galvánek (+4.XII.1818)
94 r Anna Grúniková, rod. Drábeková (+20.X.1916)
93r 05m 25d Jozef Martinický (*10.X.1895, +4.IV.1989) môj starý otec
93 r N. N. - ženské meno zapísané len hebrejsky (+18.IX.1874)
93 r Sali Infelder (*Trenčín, +26.VIII.1878)
90r 03m 10d František Gašperec (+c. 31.V.1844, +10.IX.1934)

Samotný prehľad priezvisk obyvateľov Hliníka nad Váhom 1519-2011 je tu (môže, ale nemusí pomôcť):

Abásová 1910
Absolen, -on, Ap- 1736-1747 (1759), 1763-1785, 1811-1842 (1860)
Abudová 1911
Adamcová 1872, 1903
Adamíková 1856, 1893-1900, 1936
Adamová 2011
Andašík 1827, 1852-1871, (1881), 1884, 1935
Andašík-Drábik 1855-1916
Andelová 1925
Andrašina, -ca 1879-1894
Anička 1877
Arvanová* 1893
Babčan 1757
Babčanský, -p- 1717, 1822
Babčanová 1918
Babiš 1985-2011
Bačala 1694
Badík 1877 (1879-1893, 1929-1930)
Baďurová 1903-1928, 2011
Bajda 1741-1743
Bakala 1918
Bakoš 1873
Balaj 1774 (1880, 1913-1932)
Balala 1785 (1883-1890) 2011
Baláž, -š 1824-1831 (1884, 2011)
Ballay 2011
Ballon 1900-1930
Baran 1668
Baránková 1866
Barvierik, -b- (1755) 1768-1807, 1836-1840 (1860)
Barburský 2011
Barčák 1975-2011
Bárdy(N) 1724-1729
Bárek 1843 (1857, 1873)
Barinka 1841-1842
Barošová(N) 1784
Bartáková 1871
Bastrnák 1866
Bečincer 1900
Bednárik 1817 (1879-1888)
Bednárová 1883-1885, 1911
Begáň 1831-1834 (1910)
Behani(?) 1751
Behríková 1877
Bechelík 1716
Beláková 1849
Beláni 1774
Belás 2011
Belková 2011
Benková 1866-1868
Beňovský(N) (1770) 1772-1778 (1878)
Bialoň 2011
Bielčíková-Čubová 1935
Bielek-Muška 1914
Bielik 1862
Bieliková 1890-1894
Biešťár 1878
Biešťárová 1879-1884, 1897-1903
Bíroš (1882) 1910-1935
Bitarovská 1831
Biza 1869-1934
Blašková 1857
Blaškovič(N) 1727
Bobovnický 1738
Bočeková 1875
Bodlala 2011
Bodnáriková 1903
Bohemus 1813-1868
Bohúňová 1879
Bohušová 1895-1932
Boko 1980-2011
Bolčíková 1894-1925
Bologa 1864-1900 (1935)
Borčický(N) 1711 (1876-1887)
Borik 1834
Borobok, V- 1840-1855
Borovský(N) 1700-1710 (1744)
Boško 1979-2011
Boženík 1637-1639
Brandýs(N) 1784-1814, 1865
Braniša 2011
Branziová 1835
Braunová* 1887
Brčica 1785-1847
Brčková 1901
Brodnany 1833-1834
Brodňan 1827
Bršliková 1930
Bruchavský 1868
Brunčo 1785
Bubáková 1918
Bubica 1820, 1845 (1874-1882) 1883, (1884-1904), 1905-1937, 2011
Bučo 1787
Budajová 1908
Budinský 1781
Budíšek 1909-1911 (1858, 1868, 1887-1929)
Bugala 1696-1732 (1737), 1758-1786
Bugdol 2011
Buchtíková 1873-1879, 1892-1932
Buchta 1895-1901 (1909-1926)
Bujný 1882-1883, 1907 (1930)
Bukalová 1694
Bukový 1756 (1760, 1911)
Burda 1922
Burgena 1761
Buricová 1918-1935
Bzdyl 2011
Bželíková 1905
Cabaj, Č- 1782-1872, (1873-1902) 1903-1929 (1980)
Cabia 1809
Calaj 2011
Caránek 1831-1847
Cedzo 1897, 2011
Ciba 1845 (1912) 1935-1938
Ciba-Jánošík 1904-1905
Cibík 1791
Ciesarik, -ík 2011
Cífferyová 2011
Cigánik (1936) 1980-2011
Ciglan 2011
Cipková 1813
Czaithaim, -aum, C-am 1783-1807
Czicülling 1848
Czingel(N) 1842
Cudrák 1974-2011
Cungel, Z- 1812-1925 (1930)
Čajda (1694) 1704-1705
Čakanek 1817-1845 (1854-1886) 1985-2011
Čapičík 1924-1929
Častá 1861
Častková 1893
Čebková 1879-1883
Čerešňa (1695-1696) 1698
Černý 1583
Čerňanová 1892
Červencová 1928
Češíková 1847
Čičútová-Sládeková 1890
Čierniková 2011
Čižmárová 1816
Čmárik, Š- 1817-2011
Čmelo (1892-1912) 1913
Čopanová 2011
Čuhár 1807-1810
Čujdová 1919-1921
Čujdík 2011
Čuláková 2011
Čuntal 1842
Damaška 1633
Dančíková 1929
Daniš 1889-1927 (1928-1935) 2011
Danišek 2011
Deáky, Dia-(N) 1750-1775 (1777, 1867)
Debrecíni 1763-1802
Demáček 1787
Demčáková 2011
Deutschová* [1856]
Dežďovník (1750) 1755-1848 (1854)
Dlhopolec 1752 (1936)
Dobeš 2011
Dobroň 1858
Dodek 1928-1934
Dodeková 1933, 2011
Dohnanec 1863
Dokupil 1887, 1918-1924, 2011
Dokupilová 1894-1925
Domanický 1980-2011
Donátová* 1889
Doner* 1856-1858
Donerová* 1874
Dorčiak 2011
Dorníček 1902
Dorničiková, -ček- 1888-1932
Dorníková 1885-1887
Dráb 1610-1695
Dráb-Benada 1614
Drábeková 1916
Drábik 1689-2011
Drábik-Andašík, -ško 1858-1894
Drábik-Ciba 1910
Drevieník 1800
Drobčan 1848 (1859)
Družkovská 2011
Dubelová 1914
Dubnička 1823-1839 (1843) 1847-1865
Dubnický 1848
Dudeková 1908
Dulajová 1901 (pôv. Plevník)
Dvořáková 2011
Džiník 1840 (1849)
Ďáčko 1819
Ďuliga 1787-1802
Ďulík 1918-1923
Ďurana 1848 (1885, 1904)
Ďurian 1912
Ďuriga 1778
Ďuríková 1905
Ďurináková-Václavíková 1874
Ďurišík 1888
Ďurišová 1887
Ďurkeje 1768-1769
Ďurný 1799
Ebsteinová* 1856
Engelová* 1856
Erdek 1832
Fábry 1853-1866, 1907
Fábryová 1742, 1871-1881, 1898-1913
Farkaš 1738
Farkašová-Borovská(N) 1784
Fatula 1722-1727
Fedor 2011
Feiferová* 1856-1859
Felcan 1846 (1880)
Ferdeková 1872-1886
Ferenčák (1937) 2011
Ferianc 2011
Feuermanová* 1856
Filípková 1876, 1907
Filo 1916 (1936)
Fischer* 1854-1855
Fischerová* 1854
Flachs, Flax* (1817) 1854-1888
Fliegnerová 1832
Fogel* 1856-1868
Fogelová* 1875
Fojtík 1857
Forgáč 1732-1738, 1761-1773
Frana (1814) 1817
Francisci(N) 1712-1790 (1796-1804) 1824
Fridrichovský 1853
Fried* [1824] 1856-1888
Friedová* 1865-1876
Friedel* 1874
Friedelová* 1868-1877
Frolo 1975-2011
Froľová 1922
Frývald 2011
Fujak 1980-2011
Fujková 1980-2011
Fulko 2000-2011
Fundárek 1877-1880, 1908 (1915-1931)
Fúsiková 1866-1869
Gabaj 1970-2011
Gablas 1838
Gáborík 1735
Gáborková 1882
Gabriš 1850-1918 (2011)
Gácik 2011
Gachovič 1870 (1876)
Gajdoš 1716-1722
Gajdošík (1896-1929) 1984-2011
Gajdošová 1905
Gajdovský 1866-1868
Galbavá 1882
Gálik 1695-1729 (1732)
Gališová 1869
Galo 1890-1904
Galovičová 1969-2011
Galvánek 1810-1843
Garičík 1702
Gasurík 1827
Gašík 1766
Gašperec 1704, 1761-2011
Gašperec-Bíroš 1890-1906
Gašperec-Zvonár 1858
Gašperík (1714) 1715-1717, 1754-1769, (1776) 1794-1842
Gazdík 1907-1932
Gärtner 1985-2011
Gellénová 2011
Gerlichová 1909
Getting 1846
Gilániová(N) 1813
Glücks* 1855
Gočál, Gottsal 1844-1852
Gočaltová 1873
Golás 1930
Golbínec 2011
Goldschmied* 1853-1877
Gombár, -ik 1696-1733 (1756) 1757, 1788-1812, (1836-1842) 1843-1887, (1888-1895, 1914-1924)
Goralková 1922
Greger 2011
Grešíková, -šá-, 1898-1918
Gribáč 1879
Grossmanová* 1856
Grúniková 1869-1886, 1910-1927
Grünbaum* 1856
Grünwaldová* 1870
Guliga, Gzguliga 1785-1788
Gužík 1978-2011
Habudzíková 1882-1885
Hacaj 1822
Hájek 1813-1825, 1901-1930
Halama 1834-1850, 1887 (1860-1883)
Haman 2011
Hančík(N!) 1702-1703, 1748
Hantáková 1853, 1884-1918
Hanulíková 1886-1902
Haradzinová 1918
Haraj(N) 1694-1885 (1889)
Haraj-Hrubík 1911
Harant, -a 1698-1931 (1936)
Harciník 2011
Hároník 1890-1926
Hároníková 1892-1938
Havík, -ček 1805-1817, 1848-1850 (1863)
Hažek 1900
Hebedešová-Skukálková 1872
Hebedešová 1889
Helmeš 1980-2011
Hencl 1852-1853
Hermanová* 1877
Herz* 1856-1890
Heszteriny 1809
Hikel 1782
Hillová(N) 1771-1779
Hircko 1831 (1853) 1873
Herzka* 1874-1884
Hircko-Korček 1883, 1919
Hlasný 1726-1736
Hlaváč 1731-1787, 1823-1827, 2011
Hlavatka 1715
Hlbočan (1696) 1704
Hlbočánek 1748-1754
Hlinická 1878
Hlinický-Chrumko 1886
Hlinický-Szentmariay(N) 1519-1844 (1853-1866)
Hliničan 1764-1844, 1865, 1916
Hliničan-Chrumko 1853-1873
Hliničan-Šramko 1871
Hliničanová 1872-1937
Hliničanová-Chrumková 1890-1896
Hlucháň 1887-1899 (1918)
Hlušková 1911-1919
Hoang Xuan 2011
Hodúlová 1811
Hofer 2011
Hoferík 1843-1869
Hoffman* [1851] 1855-1942
Hoffmanová* 1861-1895
Hohoš 1909-1932
Hochfelder* 1877
Hochfelderová* 1882
Hochhäuser* 1853
Holáčik 2011
Holáková 1856
Holáň 1980-2011
Holenová 1864
Holičková 1710
Holínec 2011
Hološa, -ka 1763
Hološa-Šuraba 1883
Hološka 1732-1763 (1789)
Hološová 1858, 1880
Holubek 1696-1723 (1731)
Holzmann* [1845] 1856-1862 (1865-1881)
Horák 1860 (1906)
Horčičáková 2011
Horechvost 1751
Horn* [1827] 1856-1880
Hortulaneus? 1750
Horvát 1794, 1834 (2011)
Hozáček 1739-1751
Hozák 1782 (1906-1907)
Hôrecký 2011
Hôrečný(N)  1760
Hraboš 2011
Hrabovec 1788, 1860
Hrabovský(N) (1708) 1712-1738 (1766, 1792)
Hrabovský 2011
Hranicová 1887
Hrankaj 1825
Hraňová 2011
Hrbek 1866-1869, 1896
Hrbeková 1865, 1894-1896
Hrdý 1858
Hričovec 1832-1838
Hričovský 1810, (1829), 1882-1921, 2011
Hrivíková 1936
Hrobovec 1798
Hromadíková, -dová 1885-1923
Hromec 1831-1869, (1873-1889), 1890-1935
Hros 1877-1884
Hrošová 1914-1938
Hrtánek 1792, (1811) 1820-2011
Hrubý 1804, 1830-1842 (1859-1862) 1870-1896 (1897)
Hrubik 1862, 1890 (1889-1903)
Hruštík 1742
Hruštincová 1914-1933
Hubéni 1722
Hubert 1917
Hubocký 1814, 1877, 1903
Hubočan (1755) 1760-1878 (2011)
Hubočánek, -ian- 1727, 1753-1775 (1776), 1796, 1819, 1859-1894 (1932) 2011
Hubočánek-Mrena 1872-1927
Huboňa 1770, 2011
Hucek 1710
Hudec 1838-1854, 2011
Hudek 1861
Hujík 2011
Hujo 2011
Huljak 1990-2011
Huorečný 1763-1770 (1779)
Husáriková 1887
Husárová 1974-2011
Hübsch* (1835-1856)
Chabada 2011
Chalúpka 1919-2011
Chalúpek 1936
Chladný 2011
Chlebcová 1915
Chlebina 2011
Chlebusová 1881-1892 (pôv. Malá Bytča)
Chobot 2011
Chorvát 1763-1795
Chovanec 1809 (1816, 1847-1848)
Chrenko 1832, 1853-2011
Chrenščová 2011
Chrtek 1838
Chrumčík 1785-1791
Chrumko (1818) 1827-1831, 1853-1868 (1878-1923)
Chrumko-Hliničan (1855) 1871-1887
Chrúst 1744-1753, 1783-1887
Chudovský 2011
Chudý(N!)  1743, 1817-1935 (2011)
Chura 1885-2011
Chyla 1974-2011
Chylík 2011
Ibrlle 1777
Ilenčík 2011
Imríšek 2011
Infelder - pozri Zufelder
Ivorík-Mikolo 1900
Jached* (1856)
Jakubík 1980-2011
Janáčková 1859
Janašík 1847
Jancová 2011
Jančo 1808
Janči 1745, 1926-1937
Jandáčiková 1711
Jandík 1934
Jandíková 1933
Jandzík 1980-2011
Janec 2011
Janešík 2011
Janetková 1880
Janišová 1918
Jankech 1781-1785
Jánoš 1825
Jánošík 1790, 1821-1832 (1850-1853)1854-1872, 2011
Jánošik-Ciba 1884-1901
Janotka 2011
Jantoš, -ík 1760-1775
Janurová 2011
Jarošík 1804-1806
Játy 2011
Javorková 1909
Jarabica 1907-1937
Jarabicová 1932-1935
Jeklová 2011
Jordíni 1822
Juker* [1827] 1856
Juríčková 1890-1911
Juráčková 1846, 1868, 1895-1902
Jurika 1794, 1827 (1828)
Juríková 2011
Jurjeník 1901
Jurošová 1907
Kačinec 1832
Kadák 1883-1927
Kadíková 1826
Kadlec 1715
Kadoríková 2011
Kadurová 2011
Kafajová 1857
Kafka* 1863
Kahák (1928-1931) 2011
Kalabusová 1888
Kalama 1848
Kalamata 1742 (1875, 1916)
Kalinčák 1816
Kálnovičová 1886
Kaluža (1695) 1700, 1980-2011
Kamas 1868-1889 (1890-1909)
Kamasová-Zacharová 1900
Kameniar 1980-2011
Kamm 1905
Kanis 2011
Kaňa 1980-2011
Kapustiar 1892-1895
Kapusniak 1937
Kardošová 1728-1756 (1789)
Kartáriková 1928
Kasagranda 1936-2011
Kasan 1826
Kasanik 1875-1880
Kasmanová 1893 (pôv. P. Bystrica)
Kašiak 1901
Kaššaiová(N) 1864
Kaštanová 1911-1936
Katelieva 2011
Kavec 1875-1886
Kazík 1756, 1836-1844
Kažíková 1841
Kebeníková 1907
Keblová 1698
Keblovec 1777, 1814-1836
Keblovský 1726
Keblúšek (1849) 1850-1863 (1870-1935)
Keblúšik 1702
Kecik 1862-1888
Keciková 1871-1873, 1892-1912
Kejtovský 1715
Keller(N) 1837-1838
Kianičková 1855-1876
Kindervaterová* 1853
Kinsk* 1853
Kinsk-Hani* 1855
Kiš 1843-1848
Kiša 1901
Kiša-Kolarík 1901-1906
Kiška 1822-1849, 1887
Kišo 1788-1938, 2011
Kišo-Kolárik 1908
Kišoň 1764-1839 (1870, 1885, 1901-1931)
Klačanský 2011
Klačková 1869, 1896
Klagová 1995-2011
Klapčíková 1845
Klapita 1836
Klein* 1854-1889
Kleinová* 1890
Klement 1845-1849, 1912
Klenová 1890
Klincová 1864
Klinec 1864
Kling* 1871-1898
Klingová* 1883
Klimo 1879
Klimová 1873, 1899
Klobucký 1863-2011
Klobučník 1851
Klosková 1918
Klučiar 2011
Kmecík 2011
Kniharíková 1915
Knöpfelmacher* 1853
Kočeš 1786
Kočinec 1848
Kočišová 1798
Kohn* 1853-1878
Kohnová* 1872-1888
Kochánek 1817
Kojšová 1922-1923
Kolajná 1879-1887
Kolarík 1784-1849, 1872-1898
Kolarík-Kišo 1915
Kolesárová 1924
Kolesiar 1901
Kolková 2011
Kolkus 2011
Kollár 1849, 1870
Komárek 1902 (1904)
Konfrlík 1782-1785
Koňár 2011
Koniar 1928-2011
Konkolovský 2011
Kontrík 1891
Kopřiva 1798
Korček 1732-1911 (1936)
Korček-Hircko 1836, 1877-1914
Korčeková-Hrbeková 1894
Korvíni, C- 1703
Kosčíková 1852
Koszík (1822) 1876 (1881)
Koslík 1821
Kosoň 1928-1931(1984-2011)
Kostrbík 2011
Košichová (Kožuchová?) 1851
Koštek 1806-1848, 1888-1905
Košteková 1898-1924, 2011
Košťál 1925
Košťanová 1920
Koštial 2011
Košút 1718
Kotalová 2011
Kotrbáni 1839-1861 (1875-1914)
Kottnerová 2011
Kotva 1851
Kovács de Hort (Hortikovacs, Kovaczgurt) 1699-1731 (1743)
Kováč 1980-2011
Kovačičová 2011
Kováčik (1806, 1887) 1910-1933, 2011
Kozák 1833-1836
Kozincová 1843
Kozinec 1717
Kozlík 1731, 1768-1775
Kožúšek 1872
Krajči 1738 (1897-1921)
Krajčírová 1880
Králik 1740, 1762, 1875-1877 (1897-1908)
Kramer* 1871
Krasňanský 1847
Kraus* [1823] (1841-1856, 1873-1887)
Kroner 2011
Kremen, -ň (1854) 1860-1935, 2011
Kristínča 1842
Kristiník 1774
Kriššák 2011
Krkoš 1715
Kršíková 2011
Krško (1740) 1849 (1929)
Kršťanová 1887-1890
Kruc 1704
Krupová 1885
Kubalová 1938 (2011)
Kubánek 1932-1935
Kubatová 1919
Kubica 1813 (1831, 1854, 1878)
Kubincová 1879, 1892-1900, 1938
Kubišová 1883-1889
Kučes, -š, -iš 1729-1745, 1766-1768, 1789-1821 (1831)
Kučová, -íková 1900-1935
Kučuch 1795
Kuda 1695-1697
Kucharík 1820, 1860-1937
Kukuček 1783
Kulifajová 1798-1823
Kumičíková 2011
Kunová 1710
Kupec 1765
Kupek 1715
Kuralský 1832
Kurtín 1891
Kuruc 1858
Kurucárová 1923-1930
Kuš 1915-1918
Kušová 1935
Kvopriková 1916
Kvôprová 1789
Kyčerka 1990-2011
Kypús 2011
Kysučan, -ek 1707, (1809) 1817-1847 (1888)
Labuda 1806-1845 (1879, 1890)
Ladomírják 2011
Laginy 1791
Lachová 1884-1901
Lalík 2011
Langer 2011
Latková 1787
Laufer* 1871-1887
Leam* 1841-1856
Leimdörfer* [1838] 1856-1874
Lejtrichová 2011
Lengenich 1767
Lešková 1887
Leština 1894-1933, 2011
Letko 1803
Levko 1837-1840, 1864 (1874-1915) 2011
Lewingerová* 1856
Ličko 2011
Lichkovský(N) 1817
Linx* 1852 (1875)
Lipner* (1856)
Lipták 1725-1748
Lisková 1890-1918
Liška-Kiš 1831
Litera 1929-2011
Litvanová 1932
Litvík 1980-2011
Lokaj 1980-2011
Lord* (1846) 1856-1891
Lovásiková 1876
Lovásová 1880-1887, 1919
Löbl-Neumann* 1869
Löwi* 1892
Lukács 2011
Lukáčová 1897
Lulák (1912) 2011
Lustig* 1853 (1856)
Maceašíková 2011
Macejík 1847
Macejov 1879
Macek 1907, 1980-2011
Macko 1880
Macků 2011
Macura 1834
Mačanga 1750
Mádaj 2011
Madáková 1922
Madáňová 1856
Madovčík 2011
Magócsi(N) 1735, 1759-1766
Mahdíková 1858-1879
Machara 2011
Machelský 1888-1891
Majčinková 1885
Majer 1985-2011
Majeránek 1807-1827, 1856 (1857-1860, 1880-1883, 1901)
Majerčík 1694
Majerík 1891
Majránek 1817-1848 (1868)
Majránček 1772
Majrášková 1856
Majtán 2011
Majtánová-Podolinská 2011
Majzelová 1866, 1880-1937
Málek 1882
Malík (1937) 2011
Mališová 1908-1918
Malla(N) 1750
Malobický 1783 (1876-1887, 1910-1918)
Malová 1762
Malovec 1833
Mannabergová* 1856
Manda (1696) 1751-1913 (1935)
Manda-Bakal 1896
Mankschová* 1888
Marcan 1905
Marci 2011
Marciš 1715, 1744
Marcišová-Lisková 1888 (pôvodne Vysoká)
Martiš 1709-1726
Marečková 1891
Marenová 1871
Marešová 1924
Mariančit 1768
Mariáš, -ik 1696, 1727-1752, 1792 (1795)
Mariášková 1704, 1763
Marieníková 1914
Marsina 1886
Maršovský(N) 1735, (1769) 1771-1823, 1864
Martikaneus 1741
Martikanty 1732
Martinecký 2011
Martinická-Sochorová 1870
Martinický(L) 1712-2011
Martinický-Hubočánek 1885
Martinický-Kvoprik 1880-1918
Martišíková 1900-1904
Martišová 1712
Martošová 2011
Masarik 1822-1934 (1938)
Masarik-Holinec 1893
Masaryk 2011
Maslík 1717, 2011
Maslo 1822
Mastiš (1712) 1731
Matušek 1837
Matušík 1826
Matušková 1889
Matúšová 1842, 1872-1887
Mazáč 1912
Mazúch 1765
Mazúr 1722-1744 (1747), 1785-1804 (1855) 1887-1933
Mazúrik 1759-1785
Medlík 1901
Medlíková 1888-1902
Medzihradský 1884
Melocíková 2011
Mešová 2011
Mešter 2011
Mešťan 2011
Metlíková 1887
Metzková 1886
Mičian 2011
Mičiančík 1743
Mičíková 1744, 1871
Mičikovčík 1735-1751
Mičková 1775, 1915
Mičkovčík 1764-1800
Mičlová 1872
Mičovský 1828
Mičura(N) 1718
Mičušík 1916-2011
Mihálik 1974-2011
Michalcová 1917-1919
Michálek 2011
Michálková 1935-1937, 2011
Michalová 1763
Micheľ 1980-2011
Miková 1921
Mikul 1839
Mikulášik 1785
Mikulec 1852-1854
Mikulík 2011
Mikuš 1738-1800, 1824-1829, 1843-1845 (1854-1859, 1882-1896) 1907
Mikušík 1731, 1762-1764, 1798, 1837
Milenská 1859
Millerová* 1851
Minárčik (1892-1929) 2011
Minárik 1753, 1897-1921 (1925-1926)
Minárka 1694
Mišák 2011
Miščovčík 1750
Miškovčík 1738-1751
Mišne 1844
Mištrík 1980-2011
Mitúch 2011
Mizerová 1827
Mlináriková 1789
Mĺkva 1705
Mlynárová 1748
Mojžeš 1831
Molčík (1985) 2011
Molíková 1928
Morčárková 1831
Morgenstern* 1856
Morgensternová* 1855
Morvayová(N) 1777
Mozúrik 1848
Mračník 2011
Mravcová-Kišová 1870
Mrena 1865-1878, 1913-1938, 2011
Mrenová 1861, 1901-1928, 2011
Mrena-Hubočianek 1895
Mrenová-Hubočianková 1904-1937
Mrkvica 1735
Mrňo 1774
Mrvánková 1938
Mudrák 1917-2011
Mucha 1842, 1900, 2011
Murčová 1923-1938
Muška-Bielek 1890
Mušková 1927
Müller* 1854
Müller 1866
Münzová* 1924-1942
Nebelová* 1941-1942
Neborovská 1744
Nedecký 1722-1732, 1754
Nekoranec 2011
Nemčík 1785-1788, 1813
Neminář 1882
Neomany(N) 1796-1811
Nepella 1765
Neu* 1854-1863 (1886)
Neubauerová* 1856-1865
Neuberger* 1852-1857
Neudörfer* (1856) 1871-1880
Neudörferová* 1869-1877
Neumann* [1814] 1853-1942
Neuwald* 1860
Neuwirt* 1853-1855
Nevosáková 1905
Nikolíniová 1747
Nimeti (Némety?) 1765
Novák (1725) 1744, (1762) 1772 (2011)
Novosad 1818
Novotná 1694-1698
Novottová 1858
Nowak, -v-* [1828] 1856-1891
Nowaková* 1852-1892
Obuch 2011
Odleváková 2011
Oertel 2011
Okulár, -iar 1832, 1860
Omeškalová 1888-1890
Ondaš 1735
Ondašík 1760
Ondrašina 1895-1924
Ondrašinová 1909-1914
Ondrejásová 1870
Ondrejcová 1863
Ondrušek 2011
Oravcová 1896-1917
Orneš 1850
Ostrochovský 1980-2011
Oškerda 1831-1856, 1879, 1896
Oškerdová 1847, 1877-1883
Ovčík 1878-1884
Ovčík-Rácik 1897 (pôv. Rovné)
Padala 1695
Paiš 1856
Pajker 1890
Pajkert 1875, 1896-1907
Palagi 1902 (pôv. Žilina)
Páluš 2011
Panáčková 1889 (pôvodne Štiavnik)
Panáková 1891-1902
Pantuchová 1856
Papaj 2011
Papánek 1926
Papánková 1894-1909
Papíková 1928-1933
Paprskár 2011
Parenička 1892
Paríšek 1980-2011
Pasenská? 1876
Pasiráková? 1880
Pasnik(L, N!) (1689, 1704) 1708-1936
Pasnik-Absolon(L) 1751-1753
Pásnik-Pupák 1870-1897
Pásniková-Pupáková 1915
Pastirová 1725
Pastorková 2011
Pastvová 1938
Paštinský (1874-1910) 1911-1937
Pataky 1826
Patiková 1861-1874
Patulková 1699
Paveleková 1897
Pavelka 2011
Pavlík 1759-2011
Pecko 1738 (1859)
Pecháček 1894
Pekaríková 1891
Perlová* 1888
Perušková 1886
Pešíková 1701
Petrek 1895, 2011
Petrik 1754
Petrovský 1804-2011
Petrovský-Barek, -ik 1858, 1880-1886, (1887-1889), 1904-1937
Petrovský-Šichman 1884-1885, 1924
Petruš 2011
Petúch 1884
Pilek 2011
Pilka 1633
Piroš 2011
Piška 1834
Pitlíková 1878
Pivková 1903
Pivodová 2011
Plačko 2011
Plešo 1855
Plšek 1860-1883 (1884-1902)
Podhajský 1725-1761
Podhorský 1985-2011
Podhvorečný(N) 1752
Podkrivácka 1916
Podlatina 1737-1739 (1751)
Podmaník 1840
Podolinský 1918 (1918-1936) 2011
Pohovej 1887-1902 (1905)
Pokany(N) 1795
Poláček, -ia-(N!) 1659-1731
Pollak* [1825] 1856-1873 (1874-1893)
Politzerová* 1872-1888
Polka 2011
Pomáčková 1897
Popper* [1834] 1854-1894
Porjes* 1853 (1879-1896)
Potočiarová 1937
Pozlátka 1980-2011
Pravda 2011
Praženicová 1856
Prečuch 2011
Prievozník 1862-1866
Pročík 1815
Pročík-Daniš 1892
Pročiková 1889-1918
Prochácka 1777
Prokšová 1904
Puchoň (1875-1877, 1899-1906) 2011
Pupák 1831-1883
Pupák-Baránek 1874-1888
Pupák-Pásnik 1890 už v Zemianskej Kotešovej
Putirka 2011
Quittner* 1852
Quittnerová* 1854
Rabenseifnerová 1926
Ráček 1801
Radiwil* 1856-1859
Radolec 1731
Radostíň 1828
Radossényi 1831
Radulková 1784
Rajčan(N) 1737
Randa 1767-1789, 2011
Randík 1763
Raničková 1882
Rapeková? 1907
Rapšík 1936 (2011)
Rástočný 1919-1936, 1980-2011
Raždíková 2011
Ražďo 1777
Reguli, -ík 1760-1764
Rehák (1916) 2011
Reich [1834-1837]
Reichfeldová* 1873
Rejček, Ryč-, 1905-1937
Rejčeková, Ryč-, 1910-1925
Repák 1891
Repka (1713) 1763
Repáková 1912-1934
Rettingerová* 1892
Reuss (Revuš?) 1784
Révajová(N) 1751
Revuš 1763 (1772), 1786-1789
Ribartscheková 1872
Riljak 2011
Rodík 1814
Rogo 1831-1841, 1870-1884
Rogová 1869, 1904
Rosenfeld* 1851
Rosenzweig* [1852] 1856 (1874)
Rothová* 1856
Rovňánková 1876
Rožnovský 1792
Rubin* 1875
Ruman 2011
Rumianeková 1906
Rumko 1794
Ruzak 1834
Rybár 1732-1781, 1822
Ryban 1739
Rybanský 2011
Ryšica 1936
Ryšicová 1937
Saborski* 1881
Sačko 2011
Sádecký(N) 1739-1748
Sakala 1882, 1909, 2011
Salajka 1764-1779, (1797) 1807, 1843-1896 (1928)
Salajková-Číková 1887
Salajová 1911
Sauerman 2011
Seidel 2011
Sedláček, -ia- 1700-1725
Sedliak 1797, 1859
Segéňová 1905
Sekáč 1786, 2011
Senzell 1872
Setnická 2011
Schlesinger* [1788] 1856-1887
Schmidt (1831) 1863
Schnirer* [1838] 1856
Schnizer* 1868-1870
Schustek* [1856]
Sibraha 1715
Singer* [1787] 1843-1894
Singerová* 1869-1893
Skaren 1757
Skaza 1848 (1854)
Skiba 1896-1911
Skibík 1903-1915
Sklenár, -ik 1731-1786, 1808-2011
Skotnický 1843
Skotnická 1868, 1879-1882, 1900
Skukálek 1798 (1911)
Skupeň (1718) 1726-1782 (1788, 1806)
Sládková 1895
Slahor 1822, 1846 (1847)
Slaninka 1733-1735, (1875-1880) 1890-1937
Slatinai 1862
Slatinaiová 1867-1878
Slatíni 1859 (1899)
Slivoň 2011
Slovák 2011
Smatana 1795-1799
Smetana 2011
Smolková 1876, 1887, 1897-1928, 2011
Smolková-Hubocká 1928
Sochor, -a, -ík (1756) 1775-1820 (1822, 1864)
Sokora 1797
Solár 2011
Sonenfeld* (1856)
Sopúchová 1888-1893
Sovejová 1888
Soviar 2011
Spaniolová* 1892
Spitz* 1886-1896
Spitzer* 1855
Spitzerová* 1856-1859
Spitzová* 1873
Starchonová 1866
Starych 2011
Stašová 1705
Steiner* 1854-1860
Stejskal 2011
Sticha 1892
Stískala 1980-2011
Stoklásek 1819
Stolár 1715
Stolárik 1748-1785 (1793-1797, 1885)
Straus* (1875-1886) 1889
Strkáč 2011
Strnáč 1865
Strnád, -t 1853-1859
Strnátková, Strnatová 1882-1914
Struhal 2011
Studenská 1885-1889
Stupický(N) (1732) 1837
Suchá 1913
Suchánková 1712
Sulová 1857
Sumcová 1892-1896
Surmová 1912
Svitková 2011
Svrček 1732
Székszérová 1844
Šafránek 2011
Šajtlava 1877, 1911-1932
Šajtlavová 1880, 1908-1914
Šajtlavová-Keráčková 1877
Šalgo* 1908-1942
Šamaj 2011
Šándorová(N) 1768
Šatňanský 1869
Ščúrik 1814
Šebena 1830-1832
Šelmek 2011
Šereš 2011
Ševčík(N) 1769-1823, (1837) 1856 (1890-1936)
Šichman 1798, 1833-2011
Šichman-Petrovský 1866, 1904-1919 (1928)
Šik (Schik) 1833-1837
Šimák 2011
Šimuník (1741) 1742
Šipula 1980-2011
Šišák 2011
Škoruba 2011
Škrečko-Kolajný 1777
Škubák 1800 (1901-1935)
Škulavík 2011
Škvárnová 2011
Šlahorová 1887
Šlachor 1817
Šlapka 2011
Šlezárová-Hrabovská 1894
Šmahaj 2011
Šmatlák 2011
Šóky(N) 1716
Šóš 1930-1937
Špaček 1748 (1886)
Špánik 2011
Štefániková 1695-1705
Štefanovič 1795
Štefáň 1845
Štekláčová 1873-1892
Štepík 2011
Štrba 1841-1917 (1935)
Štrbík 1853-1884 (1887-1894)
Štrbík-Dokupil 1918
Štrkáč 2011
Štureková 1918-1930
Šťastná 1696
Šugár 1878
Šugárová 1867
Šulla 2011
Šumcová 1855
Šumichrast(N) 1878-1943
Šumská 1930
Šupej 1631
Šupík 1980-2011
Šuplatová 1901
Šurman 1938
Šurlák 1975-2011
Šušelková(N) 1717
Šušlík (1934) 2011
Šušolíková 1886
Šušola 1810 (1874)
Šutara 1936, 2011
Šutarík 1923-1936, 2011
Šutvai 1887-1892
Švábek 1870-1898 (1917)
Švaček 2011
Švajdová 1870
Švejda 1882-1896, 1923
Tabaček 1845 (1892-1920)1980-2011
Talda 1806
Tarhajová 1873-1875
Tarnek 1812, (1829, 1850) 2011
Tartová 1902
Tekat 1717
Teremtete 1809
Textoris 1716
Tisová 1853-1878
Tita 1980-2011
Tomborová 1934
Tomčániová 1905
Tomek 1911
Tomfrla 1770
Toporová 2011
Tornáry 2011
Trebuľa, -la, -liak, -lák 1787-1808
Trenkelová* 1856
Treskoň 1875-2011
Triedel* 1815-1856
Trličková 1836
Trnka 1873-1875
Trnková 1930
Trostler* 1863-1942
Trostlerová* 1866, 1893
Trsťanská(N) 1731
Truska 2011
Tsiptsikis 2011
Turčáni 1788, 1879 (1881)
Tvorík 1915-1922
Uhlár 1722
Ulahel 1865
Uram 2011
Urban 1723, 1831, 1852-1880 (1889-1890)
Urbanovský(N) 1765-1884 (1887)
Urbanovský-Chudý 1808
Urian-Martikanty 1732
Uričková 1892-1929
Uščík 1980-2011
Váci(N) 1774, 1811-1828
Vachalíková 1913-1915
Vajda (1755) 2011
Valach 1715-1736
Valášek 1812-1873, 1904
Valášková 1733-1772, 1861-1874, 1898-1927
Valašík 1724, 1758
Valiček 1890
Valúch 1901-1935
Varček 1840
Varhaník 1734
Varmus (1933-1936) 1980-2011
Vásky 1916-1934
Vašová 1911
Vavro 2011
Večera 2011
Verdek, (F-?) (1825) 1829
Vicen(N) 1774-1775
Vičorová 1884
Vihuda 1786
Vilhem 2011
Višňovský(N) 1793-2011
Vlček 1689-1696 (1858, 1881)
Volf 1720
Vlčiaková, -čák- 1883-1903
Voitek 2011
Vojtas 1851
Vojtek (1925-1938) 2011
Vojtkovčíková 1928
Vojvodík 1713-1715
Voloník 1974-2011
Vozárik 1750
Voznok 1743
Vráblik 2011
Vranová 1849-1855
Vrbovcová 1724
Vršanská 1896-1904, 1934-1938
Vršanský 1904
Vrťo 2011
Wahlberger* 1856 (1892)
Wanke 1926
Weidlich 1980 (2011)
Weissová* 1874-1881
Wengert 2011
Wieslerová 2011
Witterse* (1856)
Wolf* (1856)
Zábavčík 2011
Zábavík 1881
Zahatlan 1980-2011
Zahatnanský, -ň- 1810-1894 (1903-1914)
Zahatnanský-Havík 1881
Zahálka (1866) 1888-1904 (1916)
Záhonková 1695
Záhumenská 1853, 1885, 2011
Záhumenský 1886
Zachara 1847 (1884) 2011
Zajac 1696, 1754, 1980-2011
Zákopčanová 1842
Zavadianka 1715
Závodská 1868, 2011
Zaymusová 1910
Zelienka* [1833] 1856-1868 (1869-1892)
Zelník 1799
Zentál 1886, (1898-1909), 1910-1911 (1922-1930)
Zigler* (1856)
Zimerman 1849
Zlatári(N) 1818
Zlatner* 1851-1856
Zošíková 1800
Zubaj 1918
Zufelder* 1870-1878  bude Infelder (!!!)
Zuker* 1873
Zvara 1882
Žebráček 1738-1802, 1832-1847 (1865)
Židek 2011
Žihlovíková 1922
Žilinčárová 1920
Žilovec 1840-1913 (1924)

Budatínsky zámok - papierový model (P. Šimko 2011)

Do rúk sa mi dostal papierový model Budatínskeho zámku. Kúpil som ho v Svadobnom paláci v Bytči, no dá sa získať aj priamo u vydavateľa, ktorým je Považské múzeum v Žiline, ktoré v budove sídli.

http://pmza.sk/?page_id=788

Leon SOKOLOVSKÝ: Pečate a znaky stolíc na Slovensku. (2010)

Leon SOKOLOVSKÝ: Pečate a znaky stolíc na Slovensku. (2010)

FFUK Bratislava, 240 strán, Nepredajné!
Kniha má anglické, nemecké a maďarské rezumé.
ISBN 978-80-89236-54-1
EAN 9788089236541

Knihu mi (22.VI.) priniesla študentka A. Masliková, tak som sa hneď do nej pustil - myslím do tej publikácie ... jednak mám na predsádke venovanie od pána Profesora, potom sa mi tu aj ďakuje a na niektorých miestach sa tu na mňa autor aj odvoláva.

Opäť nejdem robiť celkovú recenziu, na tak široko koncipované dielo pripravený nie som. Je tu ale pár drobností, ktoré som si pri čítaní poznačil v súvislosti s Trenčianskou stolicou v 16. storočí.

 

Na s. 11 je uvedené vročenie fondu Trenčianska župa I. rokmi 1481-1931. Vzhľadom k tomu, že za rokom 1931 je výkričník, nejde zrejme o preklep. Na druhej strane takéto vročenie nie je samozrejme reálne. Pravdepodobne ide o nedorozumenie.

Pri čítaní sa mi zdalo, že autor na viacerých miestach (s. 33, 36, 163 a 167) zdôraznil neštandardné používanie pečate Trenčianskou stolicou, resp. nahrádzanie jej používania po roku 1551 starším spôsobom pečatenia. Nevylučujem, že som to možne nepochopil celkom správne, no doteraz sa mi nezdalo, žeby sa od zavedenia stoličnej pečate aspoň v 16. storočí v tomto smere dialo niečo zvlášť mimoriadne.

Popri sledovaní tejto veci som najskôr zistil, že ešte 13.IV.1551 bol použitý "starý" spôsob spečatenia osobnými pečaťami podžupana a slúžnych (teda tri pečate - ako v knihe na s. 162, obr. 165). Najstaršie zistené použitie stoličnej pečate (vz. 1551) som v rámci fondu Trenčianska župa I, našiel k 7.XII.1551. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa v tomto fonde našlo staršie použitie. V iných fondoch a archívoch to samozrejme vylúčiť nemôžem.

 

V Podmanickovskom diplomatári Imre Lukinicha (zv. IV, č. 167, s. 458) nachádzame list Pavla Baračkaia, podžupana Trenčianskej stolice z 24.X.1551, ktorý bol spečatený jeho prsteňovou pečaťou (konkrétne to bola v tomto prípade zároveň uzatváracia pečať). Dátum nás ešte neoprávňuje tvrdiť, že v tomto čase už naisto stolica používala novú stoličnú pečať. Dôležité na tejto informácii je slovo LIST.

Všetky prípady použitia starého spôsobu pečatenia, ktoré sú v "našej" knihe pre Trenčiansku stolicu uvedené sa týkajú listov. Na s. 163 vpravo dole sa priamo uvádza, že to boli listy a rovnako aj na s. 167 vľavo dole. (Predpokladám, že ďalšie odkazy v poznámkach 766 a 767 na s. 166 sa budú týkať listov, ktoré boli zaslané stolicou).

Stoličná pečať sa v 16. storočí používala najmä na overovanie takých dokumentov, ktoré mali uchovávať isté práva, alebo hodnovernosť iných dokumentov. Napríklad pri výkone súdnej právomoci a postupnom vzniku spisu sa pečať stolice použila najskôr vtedy, ak si podateľ vyžiadal hodnoverný odpis jednotlivých dokumentov z ktorejkoľvek fázy vzniku spisu. Originály týchto dokumentov (súdnych predvolaní alebo nariadení podžupana - commissio vicecomitis na vykonanie vyšetrovania, ako aj záznam samotného vyšetrovania - inquisitio, fassio, attestationes, swedomy ...) boli vždy vydané pod osobnou pečaťou jednotlivých predstaviteľov stolice podžupana, slúžneho a prísediaceho. Rozsudok sa zapisoval "len" do protokolu. Až v okamihu, keď ktorákoľvek stránka, alebo vrchnosť požiadala o vyhotovenie odpisu, až vtedy bol dokument vydaný pod stoličnou pečaťou. Stoličná pečať sa aspoň v 16. storočí nepoužívala až tak "bežne".

 

(Ad s. 35 vľavo) To že Trenčianska stolica bola medzi prvými stolicami, ktoré požiadali o pridelenie novej symboliky dokladá ako veľmi sa musela "Baračkaiovská" Trenčianska stolica spoliehať na Habsburgovcov a to už od okamihu, keď sa v roku 1528 počas obliehania hradu Trenčín stal s Šavla Pavel (Baračkai :-) Zaujímalo by ma aká bola reakcia Rafaela Podmanického na to, že Baračkaiovský klan získal akýsi kolektívny "armáles" ...

 

Okolo roku 1550 sa k stolici so sídlom v Trenčíne hlásila len šľachta z dolného a záhorského okresu (to sú zhruba tie žlté fliačiky v ružovofialovej zóne). Podmanický zdá sa úplne ovládal "zelenú zónu". Preto sa pri pečatení dispozitívneho typu písomností stolice stretávame s tromi pečaťami (spravidla na spoločnej papierovej clone) - bola to pečať podžupana (P. Baračkai 1534-1553, bol zároveň aj administrátorom stolice vo funkcii župana a provízorom Trenčianskeho panstva ...) a dvoch (teda všetkých) slúžnych za dolný a záhorský okres. (Týmto veciam som sa venoval aj v príspevku na "Falošnej konferencii v Kremnici 2004", z ktorej zborník už asi vydaný nebude, preto sa čiastočne k tejto problematike vraciam v štúdii o podžupanskom programe Gašpara Pongráca z roku 1571.)

Na s. 162 sa autor venuje motívom stoličnej pečate. V maily (ktorý už nemám k dispozícii) som sa snažil naznačiť, že Fojtíkov nápad, že motív vychádza z erbu Šándorovcov, ktorí boli podžupanmi je minimálne anachronický ... celkovo teda veta "Gašpar musel byť v tejto funkcii UŽ koncom roka 1553" bez ohľadu na "slovíčkarenie" mala znieť "Gašpar musel byť v tejto funkcii AŽ koncom roka 1553" :-) (pozri LUKINICH, IV, s. 516: P. Baračkai podžupanom ešte 20.VIII.1553). Po prečítaní štúdie sa prikláňam skôr k poslednej navrhnutej možnosti a to že " kompozícia trenčianskeho stoličného znamenia vznikla bez priamej závislosti od iného heraldického vzoru, len ako symbolika charakterizujúca prírodné danosti, typické pre tento kraj." (Čo by korešpondovalo s tým, že vrchnosti dodnes mávajú podivné predstavy o svojich provinciách). A podporil by som to ešte citátom zo skvelej a viackrát spomínanej práce J. Fojtíka o obecných pečatiach Trenčianskej stolice, ktorý poukazuje na "vrchnostenský syndróm neuváženej hromadnosti" (s. 18): "Dnes už ťažko povedať, v ktorých prípadoch určil obraz pečate zemepán, slúžny, alebo obec. Dokonca sa zdá, že pri pečatiach typu T 1784 a T 1785 ponechali voľbu motívu na výrobcu asi 130 rozličných obrazov ...".

Mohli by sme špekulovať, že Gašpar Šándor, ktorý sa stal koncom roka 1553 podžupanom mohol práve "stoličného" jeleňa do svojej pečate prevziať. Vo všeobecnej heraldike sa myslím hovorí, že kto nemá erb, ten má leva - v Trenčianskej to tak možno bude s jeleňom, ktorého milostivo udelil stolici na používanie sám panovník ... Chcem upozorniť, že heraldike sa zvlášť nevenujem, ale keď si zoberiem do ruky Lexikón erbov šľachty Trenčianskej stolice (2000, D. Pongrácz, F. Federmayer) tak len podľa tu publikovaných miniatúr Borčickovci podali heraldike najskôr len jelení paroh a tá im potom (po 1550?) chytila celého jeleňa ! (s. 27); Čerňanskovci mali zase toho jeleňa aj so skalami (s. 45, 46); ďalej Dežerický (s. 50); Draskóczy (s. 54); Dubnický (s. 56); Fabianovič ? (s. 65); Jesenský ? (s. 96, 97); Kojš (s. 113); Moško (s. 154); Sambokréthy (s. 211, 212); spomínaný Sándor - Šándor (s. 213-215); Stupický (s. 230); Šimonovič (s. 145); Šťastný (s. 248); Tarnóczy (s. 253); Tuchyňský (s. 264); Varínyi (s. 273); Vicen (s. 275); Záhorák (s. 282).

Kniha Pečate a znaky stolíc na Slovensku zaujme nepochybne čestné miesto v mojej knižnici. Je pre mňa cťou, že prof. Sokolovský ma spomenul medzi ostanými, ktorí nejako prispeli k jej vzniku.

Nevýhodou publikácie je jej Nepredajnosť, resp. znížená dostupnosť (zvlášť pri tak bohato ilustrovanej publikácii) pretože všetko, čo by si mohli v nej bádatelia prečítať a osvojiť si, ich budeme musieť zase len v archíve naučiť ;-)

Trenčianske Notície vydané v Maďarsku ...

V maily od M. Šišmiša ml. som našiel správu, že v Maďarsku boli vydané Notície Trenčianskej stolice Mateja Bela ...

http://www.mol.gov.hu/kiadvanyok_bemutatok/bel_matyas_notitia_hungariae_muvenek_teljesse_tetele.html

Pretože na svete je veľa vecí, ktoré ma zaujímajú a nevychádza mi na ne čas, pozastavujem práce na tomto "mojom Belovi".

Matthias BEL: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Comitatuum ineditorum. Tom. I. Arvensis et Trentsiniensis. Ed.: Gregorius Tóth. MTA Történettudományi Intézet–Magyar Országos Levéltár, Budapest, 2011. 392 oldal. ISBN 978-963-631-212-1

Bel: Trenčianske notitia, s. 16-20 o kúpeľoch

Na stranách 16-20 pokračuje text, ktorý sa týka vodných tokov a pokračuje kúpeľmi.

Ad s. 16: Radiša, Bebrava, § 4. 1.: v 1951 chybne "Gbelensi", v 1955 opravené na "Belensi"; tamže § 4. 4.: tu sa asi Bel zmýlil o jednu dolinu, pretože pramene sú skôr na Slatinskom potoku (Belušské Slatiny), než v chotári obce Ladce, ale mám to len z mapy; podagra - lámka, pakostnica; Belá, Jedľovníček, Súľov, Roháč, Slatina, Lideč, barón Pfeffershoffen, prefekt Trenčianskeho panstva; Agricola, Plinius.

Ad s. 17: Sirmiensis, Rajec, Trenčianske Teplice, Turzovci, v poznámke (6. riadok) 1951 Andreas Duditsek = 1955 Andreas Budith, a tiež 1951 Joannem Raphaellem = 1955 Johannem Raphanum; Thomas Jordanus, Morava, Frankfurt, Ján Cratonis a Kraftheim, Juraj Werner.

Ad s. 18: Trenčín, Trenčianske Teplice, šafrán, Godfriedus Schwartz, Osnaburg.
Ad s. 19: kúpele pre bohatých a pre chudobných.
Ad s. 20: farby a chuť kúpeľných vôd.

Genealogická tabuľka 2011

Cez víkend som použil ako dar pre môjho otca túto genealogickú tabuľku - je to vlastne niečo, čo sa nazýva "vývod". Tabuľku som vypracoval vo free programe Ahnenblatt. Papierový výstup má výšku cez 120 cm a tlač som realizoval v jednom miestnom grafickom centre. Rodokmenizmu sa v posledných rokoch venujem len málo, skôr príležitostne, spravidla len ak nájdem niečo veľmi zaujímavé. Viacmenej postupne pracujem po večeroch na matrikách, ktoré sú už on-line a aj k tým sa dostanem tak raz za uhorský rok.

Prehľad priezvisk v genealogickej tabuľke: Arleth, Bačík, Baláž, Bárnik, Basilides, Belujský, Bili (možno Bílý, tiež Bilik, Žilinčár), Bučo, Byrtus, Čajda, Čaniga, Čaránek, Čermák, Dančíková, Dežďovník, Drábik, Galovič (Galovics), Grochol, Halagačka, Hanulík - Hazuka (Hazucha), Harai (Haray, Haraj), Harant, Holbík, Horčičák, Hornikl, Hrankaj (Hrankay, Hrankai), Hrdel, Hudec, Huorecký, Chochlovič (Chochlovský), Chorvát, Ilko, Jančík, Janec, Kardoš - Burianoviech (Kardos), Koniar, Košút, Kotešovský - Galovič, Kudlatý, Kulifaj (Kulifay, Kulifai), Lučanský, Ludbregi (Ludbreghy), Malgot (Malgôt, Malguot), Martinický, Masiarik, Mastiš, Nyúlassy (Ňúlaši - Zajac), Papík, Pásnik - Absolon, Pavlík, Pindúr, Pučkalík, Rakús, Rilo (Rylo), Salajka, Salaj (Szalay), Sedliaček, Ségi (Szeghy), Skukalík, Slanička - Križan, Sokolóci - Horvát (Szokolóczy - Horváth), Sopucha, Stopka, Stupický, Sýkora, Šúplata, Theofil, Tkaczyk, Valášek, Varmus, z Kriváča, Zavadian.

Pri tejto príležitosti mi ešte napadlo niečo v súvislosti s pieskovcovým náhrobníkom, ktorý som v lete roku 1998 nafotil pri kotešovskom kostole (dnes už tam nie ... myslím, že zmizol niekedy pred rokom 2009). Erb v tej podobe, v akej je zobrazený na fotografii sa mi už roky nedarí identifikovať. Teraz mi napadlo, že v Zemianskej Kotešovej žila v 17. storočí Mariana Sokolóci - Horvátová, manželka Františka Kardoša (áno to sú rodičia Barbory Kardošovej ...). V publikácii Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. - Trenčianska stolica (2000, D. Pongrácz - F. Federmayer) na s. 239 môžme nájsť erb rodu Szokolóczy - v klenote sa nachádza husár s tasenou šabľou; na s. 83 vidíme, že v štíte erbu rodu Horváth je lev s mečom ... Netvrdím, že to tak, ale je to zatiaľ prvé riešenie, pre vysvetlenie toho kameňa. (Pokiaľ tam už "nescitur unde motus" nemohol zostať, dúfam, že ho opatruje nejaká dobrá duša, ktorá ho potom zase aspoň ukáže svetu ...

M. Bel: Notície Trenčianskej stolice - "potokopis" (s. 11-15)

Vrátim sa ešte k dvom Rutšekovým verziám odpisu tohto Belovho rukopisu (z roku 1951 a 1955). Rozdiely nie sú príliš v obsahu, ako skôr v rozdielnej štylizácii alebo slovoslede. Prekvapilo ma to, pretože pokiaľ by obe verzie vznikli z jedenej predlohy, nemali by na niektorých miestach rozdielny slovosled .(?) .. niekde je slovo naviac, inde zase chýba ... prípadne je použitá iná slovná väzba. (Nezdá sa ani, že by to písal na diktát ....) Napr. s. 9: materiam – materialia; pedamenta vitium – (len) pedamenta; cados – cavos ... výpočet týchto rozdielov by bol rozsiahly, nebudem sa mu venovať, pretože porovnávať medzi sebou dve Rutšekove verzie nemá pre mňa význam, pokiaľ sú obsahovo zhodné. Iné by bolo porovnanie s pôvodným Belovým rukopisom. 

Trošku viac pozornosti budem ďalej venovať variovaniu miestnych názvov. Avšak nie je pre mňa podstatné nejaké "zložkové prešmyčkovanie germánsko-uherského" pôvodu. Mám na mysli skôr variovanie tohto typu (1955=1951):s. 11: Beskid-Trojatska = Javornik; s. 12 Oretzkovect = Creszkovecz; Zilinka = Žilinka; s.14: Cassensis = Cassianus; ab oppido Cassa = a Cassa (mestečko Košeca); Zelinkae = Zelincze;

V prípade rozdielu ponechávam zápis z mladšej verzie 1955.

(s. 11) 

 

pokračuje opisom rieky Váh, jej nebezpečných povodňových vlastností a fauny, ktorá sa tu v hojnosti nachádza. Potom sa venuje jednotlivým prítokom (ponechávam Belove názvy) Beliansky potok pramení pri hraniciach s Oravou, prechádza Terchovou a pod Varínom sa vlieva do Váhu. Kysuca je samozrejme veľký prítok Váhu a opis jej toku cez Vysokú, Vrchpredmier, Turzovku, Olešnú, Čadcu etc. pokračuje aj na ďalšej strane (12) vymenovaním jej prítokov a pokračovaním cez Kysucké Nové Mesto až po Budatín.  

Ďalšie prítoky: Žilinka (Rajec), Predmerka, Čadčianka a Oščadnický potok sú už spomínané prítoky Kysuce - samozrejme okrem Rajca (kúpeľom sa Bel venuje v ďalšej kapitolke - bude to na s. 16 a potom ešte iných).

 

Na strane 13 je ešte znovu posledný prítok Kysuce - Bystrica. Potom sa posúvame už južne od Žiliny. Najskôr je to Svedernícky potok, potom Bytčianka - dnes však viac známa ako Kolárovička ...súľovský Hradniansky potok, Papradnianka, Pružinský a Púchovský potok, (14) Belušský a Hložiansky potok. Pri Košeci sa vo verzii 1955 zaznamenáva, že to bolo "oppidum", je to však nesprávne a staršia verzia 1951 to neuvádza. Zo strany 14 odtekáme Vlárou. 

 

Na strane 15 sa spomínajú ešte potoky a riečky pretekajúce Trenčianskou Teplou (malá zmienka o kúpeľoch), Drietomou, Klanečnica a rieka Bebrava, ktorá odteká nie do Váhu, ale smerom do Nitrianskej stolice.
 

Je zrejmé, že tieto horo- a vodo-pisy sú veľmi schematické a vzhľadom k rôznosti Rutšekových verzií je využiteľnosť týchto textov diskutabilná.

Na budúce pokračujeme v podobnej téme ... de aquis admirandis ...

Druhá verzia Rutšekovho odpisu

Vďaka doterajšej práci na Belových Notíciách Trenčianskej stolice, dostala sa mi do rúk druhá, staršia verzia z roku 1951. Doteraz som vychádzal z neskoršieho Rutšekovho vyhotovenia z roku 1955 (vzhľadom k umiestneniu by sa mohla volať aj nitrianskou verziou). Staršia verzia je honosnejšia, má zdobené iniciály, mnoho ilustrácií a celkovo má rukopis blízko svojim vzhľadom k tým častiam Notícií, ktoré boli vydané tlačou (táto by sa mohla nazývať aj trenčianskou).

Podobne sa v dvoch verziách zachovali aj Rutšekove Kroniky mesta Považská Bystrica. Kým som mal k dispozícii len "jedny Notície  Trenčianskej stolice" (Rutšek 1955), počítal som len s tým, že rozdiely v texte budú v porovnaní s originálom Belovho rukopisu, ktorý je však pre mňa z viacerých dôvodov nedostupný. Dôležité je poznamenať to, že obe Rutšekove verzie 1951 a 1955 sa od seba odlišujú.

Rozhodol som sa (vzhľadom k tomu, čo už mám pripravené) pokračovať prioritne s verziou Rutšek 1955, a porovnať ju s verziou 1951.

Minule sa tu spomínal kopec Roháč a náhodne som našiel pár starších snímkov z roku 2004, kde je Roháč (trojvrch) spolu aj s Hričovským hradom ...

... Maníny (Veľký Manín a Malý Manín:

... iný pohľad na Hričovský hrad - v strede sa belie Skalný Mních:

... na záver ešte nie celkom typický pohľad na mesto Bytča, zámocká veža v strede vytŕča ponad budovu pivovaru:

Z minulosti Dovalova 1396-1945 (2010)

Z minulosti Dovalova 1396-1945

Mesto Liptovský Hrádok, 2010, 96 strán, 1000 výtlačkov.
autori: Peter Vítek, Miroslav Martinický

ISBN 978-80-970559-1-2

Aj táto, vcelku útla kniha vyšla s poznámkovým aparátom.Do rúk sa mi dostala práve dnes.

V súlade s témou blogu najskôr považujem za potrebné poznamenať, že dejinám obce a širšieho okolia v 16. storočí sa venuje na s. 9-10 P. Vítek. Ja som pri skúmaní písomností k tomuto obdobiu k Dovalovu žiadne písomnosti nenašiel. Môj príspevok začína od strany 13 - Dovalovo a Lesný úrad hrádockého panstva. venoval som pozornosť najmä tomu, aké pravoné príležitosti obyvateľom dediny panstvo poskytovalo. Okrem tradičnej ťažby a zalesňovania, sú tu zaujímavé informácie o lesnej škôlke a varení javorového sirupu. Obyvatelia obce sa uplatnili aj na panskej drevenej píle a iných protopriemyselných zariadeniach.

Urbárskym záležitostiam sa venujem na s. 14-19 (okrem iného varenie piva, údržba mýtneho mosta, trustové povinnosti nákupu od panstva, furmanky). K hospodáreniu panstva patril aj výčap, ktorý sa nachádzal naproti mostu (s.19-20), ku ktorého prevádzke sa zachovalo niekoľko zaujímavých inštrukcií, ktoré sa týkali hygieny, udržiavania kvality čapovaných nápojov, ako aj regulácii a minimalizácii poskytovania alkoholu na dlh, najmä poddaným panstva. Krátka kapitolka s názvom Obyvatelia sa stručne venuje sociálnej štruktúre v dedine, v ktorej žili najmä poddaní a z nich sa vyčlenivší slobodníci (libertini). V Dovalove sa ojedinile spomínajú aj príslušníci šľachtických rodov, no tí sa tu usadili najmä ako zamestnanci panstva. Možnosti zamestnania (s. 21-23) poskytovala okrem panstva aj fara. Častým zamestnaním bolo murárstvo; ďalej ševcovstvo, kušnierstvo, mäsiarstvo, ale i baníctvo (1x) a varenie piva pre potrebu panských výčapov. Každodenný život bol však zmesou stálych a príležitostných zamestnaní, čo dokladajú informácie uvedené pri spore rodu Hapčovcov v roku 1823-1824, či Stevčekovcov. 

Ďalej sa venujem chotárnym sporom (s. 23), sporom na rieke Belej, mostu a regulácii rieky (k roku 1638), pltníkom a povodni z roku 1813 (s. 24-26). Materiál rekonštruuje a umožňuje opísať pltnícku trasu na rieke Belá, tak ako sa pltníkom javila zhruba v polovici 18. storočia, pričom vzdialenosti sú určené v "kročajách". Na s. 25 sa nachádza aj Plán regulácie Belej z roku 1787, bohužiaľ táto ručne kreslená a kolorovaná práca vyšla v knihe len ako čiernobiela snímka malých rozmerov, na ktorej je v ľavom hornom rohu miniatúrna kresba dovalovského kostola. Epidémie a hladomor roku 1846-1848 sú opäť spracované podľa cirkevných matrík (26-28). Na choroby nadväzuje opäť stručný pohľad na rôzne historické údaje k demografii obce. Prehľad obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku je na strane 29. Prehľad priezvísk používaných v Dovalove v rokoch 1694-1850 je na stranách 30-32.

Ďalšia časť - Obecná samospráva začína na strane 33.
V mojej časti sa venujem zachovaným údajom od roku 1638 (s. 34 od "Hlavným nositeľom dedinskej samosprávy bola obec."). Svojrázny zvyk sa zachovával pri voľbe nového richtára a ostatných volených predstaviteľov obce v polovici 18. storočia, pri ktorej pre Dovalovčanov vystrojil panský richtár poriadnu hostinu (podrobnejšie s. 35 dole). Potom sa ďalej venujem praktickému výkonu samospráva richtára, podrichtára, prísažných a starších z obce (s. 36-37). Tu môj príspevok končí prehľadom známych podrichtárov, prísažných a starších z obce.Spoločne sme ešte spracovali prehľad richtárov (s. 40), a tiež text o notárovi na s. 41 (a ich zoznam na s. 43).

Povolebný program Gašpara Pongráca, podžupana Trenčianskej stolice, z 5. novembra 1571.

V polovici novembra som (po predchádzajúcej dohode) zaslal do Slovenskej archivistiky príspevok s uvedeným názvom. Pokiaľ ho redakčná rada uzná za hodný publikovania, mohol by sa objaviť v čísle 1/2011  (vychádza v lete) ...

Názov je trošku ovplyvnený minulým "supervolebným" rokom :-)

Slovenská archivistika je časopis držaný na vysokej odbornej úrovni, tak mi "držte palce" ... moja štúdia bola skoncipovaná v zmysle tejto anotácie:

Anotácia:
Príspevok sa rozborom obsahovej stránky povolebného programu, ktorý predložil v roku 1571 novozvolený podžupan, venuje zmenám a snahám o zefektívnenie samosprávy Trenčianskej stolice v rokoch 1564-1572. Sleduje aj formovanie sa víťazného kandidáta, Gašpara Pongráca počas udalostí 16. storočia.

Kľúčové slová:
voľby (reštaurácia), volebný program, samospráva, dejiny správy, súdnictvo, Trenčianska stolica.

Rezumé:
Program z roku 1571 je prirodzeným zavŕšením snáh o zmeny a zefektívnenie fungovania stoličnej samosprávy, zdeformovanej nezreteľným výsledkom vojny medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským. Vznikol v čase generačnej výmeny na území samotnej stolice, podporenej zmenamy na kráľovskom tróne a upokojením zahraničnopolitickej situácie po podpísaní Drinopolského mieru (1568).

Povolebný program sa vo svojich jedenástich článkoch venoval: 

(I.) zvýšeniu počtu prísediacich sedrie; 

(II.) právomoci vymenovať prísediacich sudcov priamo na sedrii z prítomných šľachticov; 

(III.) postihovaniu neúčasti na kongregáciach; 

(IV.) predĺženiu času konania sedrie z dôvodu nákladného cestovania; 

(V.) riadnemu zaznamenávaniu súdnych sporov a priebehu procesu; 

(VI.) uprednostňovaniu riešenia násilných trestných činov medzi zemanmi; 

(VII.) exekvovaniu dlžníkov, ktorí neodvádzali štátne dane; 

(VIII.) vyplácaniu pokút určených rozsudkom stolice; 

(IX.) likvidovaniu zločincov; 

(X.) zjednoteniu váh a mier v stolici; a nakoniec 

(XI.) zvýšeniu mravnosti v zábave, potieraniu bezbožnosti, čarodejníctva a hry v karty.

Dejiny obce Vavrišovo (2010)

Kniha sa mi dostala včera do rúk ...

Dejiny obce Vavrišovo.
autori: PhDr. Peter Vítek, Mgr. Miroslav Martinický
Liptovský Mikuláš 2010, 96 strán.

Vyšlo s poznámkovým aparátom (!).

Text monografie je na viacerých miestach zložený z príspevkov oboch autorov. Ja opäť stručne predstavím tie časti, ktoré som napísal. Avšak nie preto, že by som sa chcel dištancovať od textu môjho kolegu :-) Je to tým, že ja sa zvyknem venovať obdobiu 1526-1711-1848, takže to čo je predtým a to čo je potom som v prípade Vavrišova nemal možnosť naštudovať. Okrem toho doktor Vítek má už podrobne spracovanú náboženskú problematiku a bitka pri Vavrišove je jednou z jeho obľúbených tém, ktorú som len mierne doplnil.

Dejiny Vavrišova sú spojené najmä s rodom Potornaj. Ďalej sa rôznym (zálohovanie, deľby, spory) spôsobom v majetkovej držbe ocitali príslušníci rodov Čemický, Pongrác, Fančaly, Sentiváni, Ségnei, Ráčai, Beléni (15). Majetková rozdrobenosť mi umožnila trošku sa venovať správe rodových majetkov a zemepanskému súdu. V 18. storočí sa spomína okrem "bežných" hájnikov aj panský kuchár, čo je pri strednej šľachte celkom zaujímavá informácia (16).

Pri sporoch Potornajovcov s Pongrácovcami a s Panstvom Liptovský Hrádok pre nedodržiavanie chotárnych hraníc sa opäť stretávame s bitkami medzi poddanými. Tu sa spomína aj kastelán Trombitáš, Rádyovci, Balašovci, Pandy, Okoličáni a Šomodi (17-18).

V kapitole o obecnej samospráve, na ktorú kladiem pri obecných monografiách najväčší dôraz, sa môj text začína až v poslednom odstavci vpravo dole (19-21 po poznámku 6). Text pod čiarou o richtárovi vypracoval kolega, ktorého obľúbenú tému o bitke pri Vavrišove som doplnil podrobnejším pohľadom na záznamy v kongregačnom protokole Liptovskej stolice od 14.I.1709-27.VII.1709 - je to teda pohľad na prípravy, ktoré uskutočnila stolica ako logistická základňa cisárskej armády (26-33, po pozn. 28). Záznamy jasne hovoria o obrovskej exploatácii materiálnych a ľudských zdrojov pri príprave bitky, úplným výsmechom "vojnovému snaženiu" stoličníkov sú neodbytné žiadosti župana Trenčianskej a Liptovskej stolice na prostriedky pre opravu jeho domov v Trenčíne. Zaujalo ma aj kreovanie nových úradníkov - vojenských komisárov a zabezpečovanie správy vojenských záležitostí stolicou.

Páčila sa mi práca s materiálom, z ktorého vznikla kapitola Zamestnania obyvateľov dediny (34-36), najmä písomnosti z rokov 1609-1614, podľa ktorých sa dalo úžasne sledovať, ako a kde boli postavené salaše a kotelnice, ako a kde sa zimovali ovce ... okrem toho sú tu zmienky o ťažbe dreva a výrobe rôznych stavebných a úžitkových drevených výrobkov (šidel, kade ...). Remeselníci: krajčír, kováč, kožušník, obuvník, mlynár, a tiež vojenskí veteráni, cestárski majstri a opäť už spomínaný panský kuchár (1729-1750).  Dozvieme sa aj ako sa niekto mohol panským kuchárom stať. Na strane 36 sa spomína Spišská pálenka v roku 1777 (Spišská borovička) - neviem, odkedy sa tento nápoj vyrába pod touto značkou. Vlastne ostatný text sa už venuje fakticky len životu poddaných. Sťahovanie a úteky poddaných, kde uvádzam niekoľko prípadov útekov až na územie dnešného Maďarska (36-37). Životné podmienky obyvateľov som sa pokúsil bližšie opísať na základe podrobnejšieho štúdia cirkevných matrík - choroby, vek obyvateľov, genealogické informácie, mortalita, detské choroby. Zvláštnosťou boli zápisy o detských úmrtiach spôsobených otravou po konzumácii nezrelých makovíc a na následky obarenia v kuchyni atď. Zaujímavé sú aj údaje o rakovine v tomto predindustriálnom období. Práca detí a žien.

Cholera (s. 19) je spojením textov oboch autorov (tu ešte úradoval aj tlačiarensky škriatok - porzi pozn. č. 41 na margu a v texte, a tiež pozn. 31 na s. 43). Graf, ktorý sleduje úmrtnosť počas hladomoru 1846-1848 bol farebne upravený - vyzerá to oveľa lepšie ako ten, ktorý som odovzdal čiernobielo :-) Ďakujem. 

Tento hladomor je totiž obrovská "demogafická" udalosť, ktorú je možné sledovať. Cvične som spracoval niekoľko dedín v Trenčianskej stolici a zistil som, že ako tak dobre obišli ešte lokality pri Váhu a v mestečkách, kde drobné obchodovaie vytvorilo obyvateľstvu isté rezervy, ale okrajové oblasti to úplne zvalcovalo, napríklad kysuckú dedinu Čierne (!).

Obligátna tabuľka obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku sa nachádza na strane 40 (104 rokov, len si to skúste !!!).

Kapitola život poddaných (40-43, časť 42 od pozn. 51 po pozn. 31! na s. 43 - P.Vítek) charakterizuje jednotlivé sociálne skupiny poddaných. Ich postavenie v dedine, ktorá síce bola poddanskou, avšak nepatrila k (hradnému) panstvu, ale bola jedným zo šľachtických majetkov. O ich majetkových právach, a tiež o ich zálohovaní ako súčasti majetku. Venujem sa zachovanému opisu poddanskej usadlosti z druhej polovice 18. storočia a jej príslušenstiev. Ďalšie informácie o poddaných sa nachádzajú aj v testamentoch majiteľov Vavrišova. Kapitola sa stručne venuje urbárskej regulácii Márie Terézie a nasledujúcim urbárskym sporom.

Strana 44 "prichýlila" drobné kapitolky o regulácii rieky Belá (1638) a povodniach a požiaroch. Prehľad priezvísk obyvateľov Vavrišova používaných v rokoch 1536-1850 uzatvára môj príspevok na strane 45.

Spolupráca s PhDr. Petrom Vítekom mi vyhovuje a dúfam, že postupne ako budú vytlačené aj staršie, ešte nevydané "naše" knihy, budeme môcť k nim pridať ďalšie. Je totiž zaujímavé porovnávať život v dvoch stoliciach.

M. Bel: Notitia Trenchiniensis - "horopis" a "Váhopis" (s. 6-10)

§ 2 sa venuje najväčším horám, alebo skôr kopcom. Opäť veľmi stručne opisuje Beskydy, ktoré sú súčasťou Karpát. Na strane (5) začína hraničným vrchom Veľká Rača (1236,1 m), ktorý oddeľoval Uhorsko od Poľska.

(strana 6)

Medzník voči Orave, stanovil Matej Bel sedlo Rovná hora (medzi Terchovou a Zázrivou).Vrch Strečno, alebo Strečniansku horu sa mi nepodarilo celkom identifikovať, Minčol (južne od Višňového) je však úplne jasný.(Veľké) Hradisko (641,3m) umiestňuje trochu komplikovane poniže Žiliny proti Hričovu (a zrúcaninám jeho hradu) nad cestou pri Strážove. Skalnatý vrch Roháč (802,7 m) býva často zamieňaný s vrchom na mapách nazývaných Brada (816,3) a Holý vrch (658,2), tvoria zaujímavý trojzubec - ale priznávam, že na tieto kopce a Súľovské skaly odborník nie som - v detstve mi povedali, že ten trojzubec sa volá Roháč a odvtedy mi to už vysvetľovali mnohí :-) Pri ďalšom vrchu Rochovica (639,6) autor uvádza, že v dávnych časoch tu bol postavený hrad, ktorý sa vypínal nad Divinkou. Javorníky lokalizuje podľa hraničného vrchu Beskyd (900,1), ktoré sa nachádzali nad Bytčou.

(strana 7)

Matej Bel potom spomína Manín, Fačkov, Malenicu, Mojtín, Tlstú horu s lesmi plnými medveďov a zveriny. Pri ďalšom vrchu nazvanom Hradisko, ktorý susedí s Kališťom sa mali nachádzať zvyšky templárskeho kláštora. Autor zaznamenal aj zvláštnosti na lokalite Kebla v chotári Streženíc pri Púchove. Smerom k Nitriansku sa nachádzal vrch so zaujímavým názvom Samostriel. Na tejto strane nájdeme ešte Vapeč, Kopec a Machnáč kde mal kedysi stáť hrad "Podhradisko".

(strana 8)

Skalka na ktorej sídlilo opátstvo sv. Benedikta a Ondreja bola v Belových časoch v rukách jezuitov. Pre dejiny 16. storočia je tu zmienka o vrchu Krasín (516,2), kde sa nachádzali ruiny hradu Súča, v tomto storočí v rukách Podmanickovcov. Cez les viedla z hradu cestička nazývaná Podmanický chodník, kadiaľ chodievali Podamnickovci "cum latrunculis suis" udržiavať feudálnu anarchiu na udržateľnej úrovni. Matej Bel nezabudol na Inovec medzi Trenčínom a Beckovom, a tiež Rokoš (1009,9) blízko hradu Uhrovec.

(strana 9)

§ 3 je venovaný vodným tokom na území stolice. Zatiaľ na blogu máme iba dve strany, ktoré sa venujú najväčšej rieke, ktorá pretekala Trenčianskou stolicou - Váh; tento vstupoval do stolice povyše Starého hradu z Turca. Ďalej autor pokračuje vymenovaním všetkých dedín a mestečiek, ktorými Váh preteká ... uvedomil som si, že pokiaľ by Matej Bel notície Trenčianskej stolice vydal, mnohé z týchto sídel by sa tak v odbornej literatúre 18. storočia spomínali po prvý krát práve tu: Nezdbudská Lúčka, Varín, Mojš, Teplička nad Váhom, Budatín; Strečno, Zlatné, Mojšova Lúčka, Žilina; Hričov, Dolné Hlboké, Hrabové, Predmier; Divinka, Marček, Svederník, Oblazov, Kotešová, Bytča; Mikšová, Beňov, Starovec, Šebešťanová a hrad Bystrica (názov "Považský hrad" mi pripadá tak normalizačne zglajchšaltovaný - aj Matej Bel vedel, že ten hrad sa volá Bystrica ...); Milochov, Udiča, Nimnica, Púchov; Rašov, Plevník, Vrtižer, Považská Teplá; Nosice, Horné Kočkovce, Beluša; Košeca, Ilava, Príles, Opatová; Streženice, Horenice, Lednické Rovne, Horovce, Dulov, Savčina, Pruské, Kameničany, Bolešov, Ľuborča, Kľúčové a Nová Ves; biskupice, Nozdrovice, Opatová, Bodovka, Beckov, Kočovce; Skalka nad Váhom, Žabinec, Kostolná, Chocholná, Adamovce, Bierovce, Ivanovce, Bohuslavice, Mnešice ... samozrejme tečie aj cez mesto Trenčín a nad Novým Mestom nad Váhom zase územie stolice opúšťa a vchádza do Nitrianskej stolice.

 (strana 10)

Autor sa venuje možnostiam, ktoré rieka Váh obyvateľstvu stolice prinášala. Bola to v prvom rade preprava  dreva. Plte a pltníctvo a tiež nebezpečné miesta na Váhu sú Matejovi Belovi známe - Margita a Besná skala pod Strečnom. Na Váhu sa v čase príprav notícií nachádzali dva mosty - pri Žiline a slávny Trenčiansky most. Váh a jeho rozvodňovanie uzatvára dnešnú dávku notícií.

Matthiae Belii: Notitia comitatus Trentsiniensis (s. 1-5) pokus

Notície Trenčianskej stolice dosiaľ vydané tlačou neboli. Mali sa stať piatym zväzkom tejto vlastivednej série, ktorá vznikala v druhej štvrtine 18. storočia. Pred rokmi sa mi dostala do rúk kópia notícií Trenčianskej stolice, ktorú v roku 1955 vyrobil Aurel Rutšek (1887-1960) z Považskej Bystrice a postupne som ju z rôznych príčin čiastočne začal prepisovať. Nemám to prepísané zatiaľ celé. Pokiaľ nie je vhodné, aby sa takmer tristo rokov nevydaná kniha, stala aspoň takto postupne dostupnejšou, stačí napísať ... zruší sa ...

 Dielo začína všeobecnou časťou o polohe stolice a prírodných pomeroch na jej území. Podľa tézovitého Obsahu (s. 3-4) je zrejmé, že veľkú časť venoval Matej Bel opisu kúpeľov a termálnych prameňov. V prvej kapitole (§ 1) sa veľmi stručne venuje názvu stolice, pričom sa viacmenej obmedzil na vymenovanie názvu v domácom jazyku, v nemčine a maďarčine. V práci používa germanizovanú verziu, kde č je zapísané ako -ts-. Podobne lakonicky opisuje aj hranice stolice a vymenúva jej susedov - kniežatstvá a uhorské stolice. Na strane 5 spomína rozdelenie stolice počas rozvratu v prvej polovici 16. storočia, ktoré jasne spája s Podmanickovcami. Za zmienku stoja ešte údaje o veľkosti stolice.

Uhorská Ves. Dejiny obce. (2010)

Uhorská Ves. Dejiny obce.

Vydané pri príležitosti 780. výročia založenia obce.
Autori: Peter Vítek, Miroslav Martinický, Peter Laučík, Michal Pavelica.
ISBN 978-80-970553-3-2

Kniha vyšla s poznámkovým aparátom (!)

Do rúk sa mi dostala 17. decembra 2010.

Uhorská Ves samozrejme neležala na území Trenčianskej stolice. No neodmietol som pozvanie PhDr. P. Víteka na spracovanie časti dejín tejto liptovskej dediny. Spočiatku to bolo "rozpačité", pretože mnohé liptovské reálie mi známe neboli ...

Pre mňa najzaujímavejšou časťou výskumu sa stalo to, čo sa v publikácii nachádza na s. 61-63. Je to taká desivá tabuľka, v ktorej som zaznamenal a čiastočne vyhodnotil demografické údaje (záznamy o krstoch-narodeniach, sobášoch a úmrtiach-pohreboch), ktoré boli zaznamenané v matrikách v rokoch 1709-1850. Z údajov som vypracoval grafy počtov narodení, sobášov, úmrtí, ročného prírastku a grafu celkového prírastku (s. 58-60). Zovšeobecnenie výsledkov tohto výskumu demografie v Uhorskej Vsi som začlenil do textu na s. 31 a nn.

Môj príspevok sa inak venuje zemianskym rodom, ktoré vlastnili majetok (alebo aj žili) v Uhorskej Vsi v 16. a 17. storočí (Sentivániovci, Smrečániovci, Baán a Pružinský, pôvodom z trenčianskej Pružiny) - s. 14-18 (tiež P.V. na s. 37). Na stranách 18-20 sa venujem správe šľachtických majetkov a zemepanskému súdu. Z roku 1767 sa zachoval kompletný záznam inventára šľachtickej kúrie v Uhorskej Vsi (s. 20 a nn.). Údaje k obecnej samospráve spolu so zoznamom richtárov a prísažných sú na s. 23-24.

Pri práci ma vcelku nadchla skupina písomností, ktorá pomerne plasticky zachytila život na začiatku 18. storočia, kedy "jak skrze ohne, tak tež i skrze vojny a mor, veliké úskosti na ludach bývali a boli". Zjavné sú aj zmienky o deštruktívnom vplyve poveternostných podmienok počas klimatických zmien v tomto období. Zvlášť stojí za zmienku postoj Sentivániovcov, akí v tomto čase zaujali voči svojim poddaným (s. 28-29). V kapitole sa zmieňujem ešte o povodniacha regulácii riek (s. 29), stručne o výchrici v roku 1821 (s. 31). Informácie o moste (niektoré veľmi "pekné") v Uhorskej Vsi som našiel v rokoch 1650-1731 (s. 30-31).

Obligátny prehľad priezvisk obyvateľov skúmanej Uhorskej Vsi z rokov 1540-1850 je možné nájsť na s. 54-57.