Bitka v Kotešovej 5. decembra 1918

MARTINICKÝ, Miroslav. Bitka v Kotešovej 5. decembra 1918. In Historické výročia v roku 2018. Zborník z konferencie a katalóg z výstavy, 26. september 2018. Žilina : MV SR Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči a Považské múzeum v Žiline, 2019, s. 26-69. 

Napísať túto prácu som dostal tak trochu "rozkazom". Ako väčšina kolegov som sa aj ja musel nejako zapojiť do storočnice vzniku Československa. Pre mňa vcelku neznáme obdobie - venujem sa skôr starším dejinám, do roku 1848 ... Ako špagát v zálohe som si ale spomenul, že v tom čase sa odohrala bitka v Kotešovej, a tak vznikla táto moja druhá "vojenská" historická štúdia. Výskum začal byť zaujímavý potom, ako ma zoznámili so známym bytčianskym zberateľom pánom Michalom Krúpom, u ktorého sa nachádzajú spomienky priamych účastníkov bitky, zozberané a zapísané v roku 1928 (neskorším akademickým maliarom) Ladislavom Grnáčom, ktorý sa ešte ako poslucháč strednej školy bitky osobne zúčastnil. Doteraz nepublikované spomienky priamych účastníkov umožnili podrobne zrekonštruovať priebeh bitky. Spomienky, zozberané Ladislavom Grnáčom sú v plnom znení súčasťou práce a tvoria jeho prílohu - STIAHNUŤ PDF 3MB

"Pred útokom" - je to samozrejme len ilustračná fotografia, 

ale podobne sa pripravovali bytčianski dobrovoľníci 

v koryte chotárneho potoka medzi Hliníkom a Kotešovou 

(kramerius.army.cz).

V improvizovanej bitke, ktorá vypukla v Kotešovej vo štvrtok 5. decembra 1918 sa stretli jednotky maďarského vojska, postupujúce severne od Váhu zo Žiliny smerom na Trenčín, s dobrovoľníckou jednotkou slovenskej národnej gardy z Veľkej Bytče. Dobrovoľníci postup maďarských vojakov zastavili a prinútili ich ustúpiť, čo následne viedlo k opätovnému obsadeniu Žiliny v prospech vznikajúcej Československej republiky a príchodu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Hoci sa bitky zúčastnil pomerne malý počet vojakov, vyzbrojených len pechotnými zbraňami, práve istá náhodnosť stretnutia a z nej vyplývajúca nutnosť improvizácie oboch strán, je zaujímavá aj z vojenského hľadiska.

Záverečná fáza bitky ukazuje, že domáci dobrovoľníci 

pre svoje víťazstvo využili vcelku sofistikovanú taktiku 

bočných obchvatov.

Východná - dejiny obce (2019)

autori: PhDr. Peter Vítek, PhDr. Miroslav Martinický, PhDr. Peter Laučík

vydavateľ: Obec Východná

ISBN 978-80-570-1431-7

Knihu mi do zámku 24. januára 2020 priniesol kolega Peter Vítek. Je to najnovšia tlačou vydaná publikácia, na ktorej som sa podieľal. Monografia je bohato ilustrovaná fotografiami a ukážkami archívnych dokumentov. Grafik Ing. Ivan Červený inklinuje k viacvrstvovému zalomeniu - množstvo textu a obrázkov je umiestnených na margo.

Nezávisle na písaní tejto monografie, som na chotári obce Východná strávil za posledné tri roky niekoľko víkendov. Možno aj z tohto dôvodu ma najviac zaujali (a dali najviac práce) jej chotárne hranice, o ktorých píšem na s. 146-163, v 9. kapitole: Východná a jej chotárne hranice v premenách času. Najviac úsilia si vyžiadalo objasnenie zásadnej zmeny rozsahu územia v rokoch 1850 - 1866, keď sa k Východnej pripojili rozsiahle územia od Čierneho Váhu až po hrebene Nízkych Tatier, ktoré dovtedy užívalo komorské Hrádocké panstvo a do polovice 19. storočia nepatrili k chotáru žiadnej obce. Vďaka tomuto pričleneniu sa Východná stala obcou s najrozsiahlejším chotárom na území Slovenskej republiky. Pomerne zložitý problém sa mi podarilo, dúfam že správne, objasniť aj preto, že pred monografiou Východnej, som sa vďaka kolegyniam, archivárkam z Popradu, mohol podieľať na monografii obce Liptovská Teplička (ktorá by mala byť vytlačená v najbližšom čase), kde som sa pri vzniku obce zaoberal aj kreovaním jej hraníc - západné hranice Liptovskej Tepličky (s Východnou) sa nachádzajú práve v tomto priestore na juh od Čierneho Váhu. V súvislosti s hranicami som sa pokúsil obhájiť legitímnosť znenia prvej metácie (vytýčenia hraníc) Východnej z roku 1329, ktorá sa zachovala len v neskoršom, neúplnom opise. Zhotoviteľ zachovaného neovereného odpisu totiž zjavne vynechal jeden riadok originálu, kvôli čomu sa opis hranice (zdanlivo) nedal umiestniť do reálneho priestoru. Na s. 148 je však použitý obrázok bez červenej značky, ktorou som označil miesto, kde spomenutý text metácie chýba, no v popise obrázka v knihe, odkaz na túto značku zostal. Tu je obrázok, ktorý mal byť v knihe:

Treba zdôrazniť, že v monografii vyšli všetky ukážky z máp farebne. Môžete si tu vo farbe pozrieť aj to, ako vyzerá zatiaľ najstarší zachovaný zápis známych vrchov a riek v slovenskom jazyku - Čierny Váh a Kráľova hoľa (s. 153, z roku 1554), alebo Kriváň (s. 162, z roku 1560).

Do knihy som pripravil aj mini-edíciu troch najstarších latinských dokumentov, ktoré sa týkajú dejín Východnej a to z rokov 1269 (DL 65249), 1329 (DL 2026/2) a 1469 (SNA, Rod Kostoláni, F. B, no. 45). Musím však poznamenať, že výsledné grafické spracovanie žiaľ nezodpovedá zaužívaným štandardom. Je škoda snažiť sa "robiť umenie" práve z textovej prílohy (s. 164-168).

Monografie nie je vždy možné a ani efektívne vydávať ako zborníky samostatných príspevkov jednotlivých autorov, a tak sa ešte niektoré naše texty stretli vo viacerých kapitolách, moje najmä v kapitole 3: Obec a jej vzťah k Liptovskej stolici a Hrádockému panstvu do roku 1848 (s. 36-42). Ani v tejto monografii nechýba prehľad priezvisk obyvateľov obce z rokov 1596 - 1866.

Snáď sa mi podarí aj tento rok, na pár dní, navštíviť obec Východná, ktorej dejinami a najmä chotárnymi hranicami som mal možnosť sa zaoberať.

Formovanie šľachtickej samosprávy Liptovskej stolice

MARTINICKÝ, Miroslav. Formovanie šľachtickej samosprávy Liptovskej stolice. In Liptov. 12. vlastivedný zborník, Ružomberok : Liptovské múzeum v Ružomberku, 2018, s. 189-202.

Štúdia sa zameriava na hľadanie priamych dôkazov o jestvovaní funkčnej šľachtickej samosprávy na území Liptovskej stolice do roku 1550. Vychádza z množstva zachovaného archívneho materiálu. Z celkového počtu preskúmaných prameňov môžeme 229 listín nepochybne označiť ako písomnosti vydané Liptovskou stolicou, z ktorých sa až 90% zachovalo v originálnom vyhotovení. Ďalším zdrojom informácií boli kongregačné protokoly, jestvujúce od roku 1514. Prvý protokol Liptovskej stolice je druhým najstarším na území bývalého Uhorska.

Závery z výskumu: Procesy osamostatnenia sa Liptovskej stolice (jej vyčlenenie zo Zvolenského hradského španstva) a konštituovania šľachtickej samosprávy sa udiali súbežne v krátkom časovom období v rokoch 1338 - 1339. Oba procesy umožnil nový župan, prípadne ich sám inicioval podľa zvyklostí, zaužívaných v prostredí, z ktorého prichádzal. Postupné formovanie stoličnej samosprávy sa v priebehu 15. storočia vzhľadom k vojensko-politickej situácii prinajmenšom spomalilo. Od roku 1474 predpokladáme, že sa v rámci reštaurácií delegovali práva šľachtickej pospolitosti Liptovskej stolice na volených úradníkov: podžupana, štyroch slúžnych a notára. Poslednou dôležitou zmenou v procese formovania šľachtickej samosprávy do roku 1550, bolo zavedenie stoličných zápisníc v roku 1514.

Zborník sa ku mne dostal už 25. apríla, no čakal som ešte na potvrdenie informácie o tom, že odovzdaná archontologická príloha, (odkazy s. 200, poznámky 73 a 76) bude publikovaná až v nasledujúcom zborníku LIPTOV 13.

Archív Oravskej stolice do roku 1785

MARTINICKÝ, Miroslav. Archív Oravskej stolice do roku 1785. In Archívny almanach, 2018, 1, s. 19-34.

Archívny almanch vydáva Občianskej združenie SPOLOK PRO ARCHIVIS - http://spolokproarchivis.blogspot.sk/

Štúdia v úvodnej časti upozorňuje na nedostatočné využitie základných prameňov k tejto téme, ktorými sú najmä kongregačné protokoly a účtovné písomnosti. Ďalej sa zaoberá prvou zmienkou o archíve Oravskej stolice; obnovením archívu v kostole vo Veličnej v rokoch 1688 - 1762; výstavbe stoličného domu v Dolnom Kubíne, kde sa potom archív stolice nachádzal v rokoch 1762 - 1786. Samostatne opisuje vybavenie archívu od najstarších zmienok. Venuje pozornosť správcom archívu a uskutočneným usporadúvacím prácam. Podrobne sa zaoberá usporiadaním archívu z roku 1785 a zachovanému elenchu.

Záver:

     Archív Oravskej stolice uložený v kostole vo Veličnej zhorel počas vojenského plienenia v roku 1683. V novovybudovanom chráme sa začal znova formovať a zostal tu až do postavenia nového stoličného domu v Dolnom Kubíne v roku 1762. Tu sa nachádzal až do roku 1786, keď bol v rámci reorganizácie stolíc prevezený do sídla spojenej Liptovsko-oravskej stolice. V písomnostiach sa trikrát (1725, 1750 a 1784) stretávame so zmienkou, že stolica vybudovala nový archív, čo pôsobí ako výstavba účelových budov archívu. Spojenie „nový archív“ sa však vo všetkých troch prípadoch použilo len v súvislosti so stavebnými prácami, úpravami alebo opravou už jestvujúcej miestnosti archívu. Stolica, po skúsenostiach s úplnou stratou archívu v roku 1683, svoje písomnosti úzkostlivo ochraňovala a primerane sa starala o vybavenie archívu. Oravská stolica preto v pozitívnom duchu akceptovala „archívny“ zák. čl. 73/1723 a „registratúrny“ zák. čl. 25/1729. Do roku 1785 sa uskutočnili tri usporiadania celého archívu, a to v roku 1725, pomerne nejasné práce v rokoch 1772 – 1777 a usporiadanie z rokov 1784 – 1785. V prvom prípade bol podnetom „archívny“ zák. čl. 73/1723, v druhom inštrukcia kráľovnej Márie Terézie pre hlavných županov č. 4146 z roku 1770, ktorá vlastne len obnovila účinnosť staršej inštrukcie pre hlavných županov z roku 1752 (článok 5). Tretie usporiadanie archívu začalo po dokončení revitalizácie budovy stoličného domu v rokoch 1784 – 1785 a postupne prerástlo do príprav na delimitáciu do sídla novozriadenej spojenej stolice. Oravská stolica pod usporiadaným archívom rozumela len fyzicky roztriedené písomnosti podľa vecného a chronologického kritéria. Materiál však, okrem kongregačných protokolov, nebol signovaný. Usporiadanie z rokov 1784 – 1785 zachytil zachovaný elench z roku 1786, ktorý bol vypracovaný ako súpis archívu. Zároveň plnil funkciu lokačného prehľadu, a tiež delimitačného zoznamu. Nebol však archívnou (evidenčnou a vyhľadávacou) pomôckou v pravom slova zmysle.

MARTINICKÝ, Miroslav. The Orava County archives to 1785. In Archívny almanach, 2018, vol. I, s. 19-34.

The Orava County archives history since fire in 1683 until its delimitation after Orava and Liptov county merger during Josephinian counties reorganization after 1785. An overview and analysis of arranging works, finding aids of creator, material equipment of archives and place of its deposit in a County House.

SUMMARY

     The Orava county archives located in Veličná church burnt out during the war pillage in 1683. It was formed again in a new built church and stayed there until the new County House was built in Dolný Kubín in 1762. It was here until 1786, when within counties reorganisation it was moved to seat of merged Liptov and Orava County. We come to mention that County built a new archives in documents three times (1725, 1750 and 1784), what seemed as a construction of purpose-built archival buildings. But in all three cases the phrase „new archives“ was only used in a connection with building works, adjustments or repairment of already existing archival room. With experiences of total loose of archives in 1683, the County scrupulously protected its documents and took care accordingly about the equipment of the archives. Therefore the Orava County accepted in a very positive way the archival act no. 73/1723 and the registry act no. 25/1729. Three arrangements of whole archives took place until 1785 and they were in 1725, quite unclear works in 1772 – 1777, and arrangement of 1784 – 1785. In first case the archival act no. 73/1723 was a motion, in the second case it was the instruction of Maria Theresa for chief administrators no. 4146 of 1770 – that only renewed effectiveness of older instruction of 1752 (article 5). The third arrangement started after the finishing of the revitalisation of the County House building in 1784 – 1785 and gradually grew into the preparations for delimitation to the seat of new merged county. The Orava County understood under the organized archives just physically assorted documents according to factual and chronological criterion. Material, except of congregational minute-books, was not signed. The arrangement of 1784 – 1785 was caught by saved elenchus of 1786, which was made out as a list of archives. All in one it fulfilled the function of locational overview as well as a delimitation list. It was not a finding aid in the right meaning of a word.

     (Translation: Bc. Mária Veličková)

Jamník (2016)

Dejiny obce Jamník v Liptove.

Autori: PhDr. Peter Vítek, PhDr. Miroslav Martinický, PhDr. Peter Laučík, Doc. PhDr. O. Vaněk, CSc., PhDr. Juraj Laššuth.

Vydavateľ: Obec Jamník, 2016, druhé doplnené vydanie, 600 ks, 300 strán, ISBN 978-80-972257-0-4

Na knihe sme pracovali ešte v roku 2013. Kniha napokon vyšla najmä vďaka húževnatosti PhDr. Petra Víteka. Monografia sa vydarila aj po vizuálnej stránke, vďaka grafickej úprave z dielne Print Master Liptovský Mikuláš.

Nie je to naša prvá monografia, na ktorej sme pracovali približne v rovnakom zložení, a tak sme si aj jednotlivé okruhy problematiky rozdelili už akosi automaticky.

Keď mi PhDr. Peter Vítek priniesol knihu do zámku (19.VIII.2017), prvé na čo som si s odstupom času spomenul, bol opis 15 minút trvajúcej prietrže mračien 28. júla 1839 v najsevernejšej časti chotára - od vrchov Ostrý Roháč 2087.5 m a Jakubina 2193.7 m (Západné Tatry). Prietrž postihla celú Jamnickú dolinu a zanechala stopy nie len na riečke Belej, ale až po Ružomberok (s. 162-163). Toto samozrejme, nie je tá najdôležitejšia časť publikácie.

Ak sa Vám naskytne možnosť, určite si monografiu liptovského Jamníka aspoň prelistujte. Na každom dvojliste je zhruba 6 zaujímavých fotografií, snáď Vás budú inšpirovať k tomu, aby ste si knihu prečítali.

Poznámky k vojensko-politickému vývoju na území Trenčianskej stolice v pomoháčskom období (1526 – 1558)

Nedávno, na XXI. Archívnych dňoch v Martine, sme mohli prvý raz držať v ruke zborník príspevkov, ktoré odzneli pred rokom na XX. Archívnych dňoch v Tatranskej Lomnici:

Bitka pri Moháči - historický medzník v dejinách strednej Európy (490. výročie). Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, z XX. archívnych dní v Slovenskej republike, v Tatranskej Lomnici v dňoch 23. - 25. mája 2016. GRÓFOVÁ, Mária - MALOVCOVÁ, Božena (zost.). Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu, 2016, 308 strán. ISBN 978-80-224-1579-8.

Príspevky v zborníku sa nevenujú len Moháču, ale, čo je práve podľa môjho názoru pozitívne, sledujú aj to, čo bolo pred a po "osudovej" bitke.

Na stranách 186 - 219 sa nachádza môj príspevok, ktorý sa v prvej časti venuje zmienkam o bitke pri Moháči v archívnom fonde Trenčianska župa. Druhá časť opisuje neznáme osudy chýbajúcich písomností stolice z obdobia pred rokom 1541 a pomocou porovnania písma vydaných dokumentov odhaduje počet notárov stolice v rokoch 1526 – 1541, u ktorých mohli tieto nezvestné písomnosti zostať mimo archív stolice. Tretia časť určuje hlavné etapy vývoja Uhorskej vojny na území Trenčianskej stolice.

Závery, tejto fázy výskumu, som vyhodnotil takto: Archívny materiál Trenčianskej stolice sa kontinuálne zachoval až od roku 1541, preto sa bitka pri Moháči v archívnom fonde spomína len v súvislosti s reštitúciou majetkov zabraných v čase Uhorskej vojny v rokoch 1527-1538. Z neskoršieho obdobia je zrejmé, že kým si stolica nezriadila vlastný stoličný dom (1633), opatrovali archív stolice vo svojich súkromných domoch notári a podnotári. Osudy písomností stolice do roku 1541 sú tak pevne zviazané s osobou notára, ktorý kvôli nezvestnej časti archívu zostáva neznámy. Porovnaním písma dokumentov vydaných v mene Trenčianskej stolice sa zdá, že v rokoch 1526-1541 pôsobili traja notári. Prvý z nich pôsobil ešte pred bitkou pri Moháči, no po obsadení Trenčianskeho hradu a územia stolice v roku 1528 bol nahradený druhým notárom. Tretí notár, pôsobiaci v rokoch 1533-1541, pochádzal z okruhu miestnej šľachty lojálnej voči kráľovi Ferdinandovi I. Meno žiadneho z týchto notárov sa nepodarilo zistiť ani z písomností stolice, ani z výskumu priebehu Uhorskej vojny na jej území. Hlavné etapy priebehu konfliktu na území stolice je možné rozdeliť do piatich období – 1. 1526-1527 od bitky pri Moháči po rozpútanie bojov; 2. 1528 obsadenie Trenčianskeho hradu a územia stolice v roku 1528 hlavným kapitánom Ferdinandovho vojska Jánom Katzianerom; 3. 1529-1531 operácie Petra a Mikuláša Kostkovcov, kapitánov Jána Zápoľského na území stolice; 4. 1531-1534 obdobie nestáleho spojenectva Kostkovcov s Jánom Podmanickým, ktorý bol kvôli obrane rodových majetkov vylúčený z Ferdinandovho tábora; 5. 1535-1558 potom ako Mikuláš Kostka a Ján Podmanický prešli od Jána Zápoľského k Ferdinandovi I. sa ostatné konflikty týkali ich majetkových sporov a ukončili sa až ich úmrtím.

Do príloy (s. 215-219) som zaradil prepis v plnom znení (in extenso) dohodu o kapitulácii a vydaní Trenčianskeho hradu, ktorú uzatvorili bojujúce strany v poľnom tábore pri Trenčíne, v stredu 24. júna 1528.

PS: v príspevku na s. 199-200 rozoberám tzv. prvú výpravu J. Katzianera do Trenčianskej stolice, kde (s. 199, pozn. 34) konštatujem, že ju nedokladá žiadny dokument. To už ale nie je pravda - dôkaz, že sa táto Veliom spomínaná výprava uskutočnila, som už našiel. Téme sa aj ďalej venujem, takže podrobne a presnejšie niekedy nabudúce.

Vysoká nad Kysucou - priezviská v daňovom súpise z roku 1828

Minulý mesiac som náhodou našiel daňový súpis zo série dikálnych súpisov Trenčianskej stolice tzv. „conscriptio possessionum 1828“; dokument musel byť od fondu oddelený už dávno, pretože nebol opravovaný polepením tým voskovým papierom ako zvyšok série. Nie je práve v najlepšom stave a tak, aby sa s ním zbytočne nemanipulovalo, tu sú základné informácie, ktoré obsahuje:

- cenzových domácností spolu 493, z toho židov 9 cenzových domácností (2 mäsiari, 2 výčap, 1 factor ppod. s drevom)

- práceschopných osôb vo veku 18-60 rokov spolu 997

- sedliakov 431

- želiarov 44

- podželiarov 15

- sluhov 8

- slúžok 21

- remeselníkov (dodatočne dopísané 13)

- cenzových domov 475

- hovädzieho dobytka 316 kusov

- koní 68

- oviec 65

- ošípaných 13

- z poznámok: 10 cenzových domácností odvádzalo cenzus od mlyna; dvaja sa venovali tkáčstvu (textor); práci s drevom sa venoval Ján Planeta (quaestor ligneis materialis); Jozef Rudinec odvádzal cenzus za to, že pol roka pracoval ako kováč (faber); Juraj Padúch bol v čase súpisu kostolníkom (editus) a Anton Harnai učiteľom a organistom (ludimagister); pri šiestich obyvateľoch bola poznámka, že sú to vojenskí vyslúžilci (exmiles).

Priezviská obyvateľov Vysokej na Kysucou zaznamenané v súpise z roku 1828:

Baďura (Badura)

Bajcár (Bajczár)

Baláž (Baláss)

Balucha

Banetka

Baričák (Baricsák)

Barila, Bariľa (-la, Barilya)

Bekalik

Benč, Benčík (Bents, Bentsik)

Beskydár (Beszkidár)

Bielčík (Bjelcsik)

Bihoň (Bihony)

Bihoň-Černý (Bihony-Cserni)

Bilik, Bilík

Bitala

Blažek (Blazsek)

Bobek

Bodik, Bodík

Bonček (Bontsek)

Brský (Brszki)

Cabala (Czabala)

Cipák (Czipak)

Dlhopolec (Dlhopolecz)

Doboš (Doboss)

Dočák (Docsak)

Dočár (Dotsár)

Dotkulin, Dodkulín

Drviar (Drvjár)

Durný, Ďurný (Dúrni)

Dvochlebný, Dôchlebný (Dvochlebni)

Ďuriš (Gyuriss)

Gablas (Gablasz)

Gajdica (Gaidicza)

Gašper (Gasper, Gaszper)

Gavlas (Gavlasz)

Gazdík (Gazgyík)

Gažák (Gazsák)

Golás (Gollasz)

Gondek

Halík (Halik, Halyik)

Hapec (Hapecz)

Harkus (Harkusz)

Harnai

Harvančák (Harvancsak)

Hasil, Hasiel (Hasziel)

Hasienek (Haszjenek)

Hazucha (Hazucha, ,Hazuha Hahuzcha)

Hlavatý (Hlavati)

Hlucháň (Hluchán)

Hluchý (Hluchi)

Hoffmann

Hochfelder

Hrošo (Hrosso, Chrosso)

Hruška (Hruska)

Hudek

Husárik (Huszárik)

Chrapek (Chrappek)

Chromický (Chromitzki)

Janek

Janetka

Janík (Janik)

Janita

Jantošík (Jantossik)

Jedlička (Jedlicska)

Jurčík (Jurtsik)

Jurčo (Jurtso)

Kaduštín (Kadustyin)

Kaleanko

Karafa (Karaffa)

Kendelík (Kengyelik)

Kenderík (Kengyerik)

Kichtan

Kiska, Kiška (Kiska)

Klačko (Klatsko)

Kmínek (Kminek)

Kolenák

Koleňák (Kolenják)

Kosiňár

Korchánik, Korčánik (Korchánik)

Kocuník (Kotzunik)

Kocúr (Kotzúr)

Kovalíček, Kovalík (Kovalicsek)

Kožuch (Kozsuch)

Kozubík (Kozubik)

Kozúbek (Kozubek)

Krajči (Kraicsi)

Krepšo (Krepso)

Krni

Kršlenec (Krslenetz)

Krupa, Krúpa

Krupík (Krupik)

Kubačka (Kubacska)

Kubala

Kubajík (Kubajik, Kubaiik)

Kubáni

Kubánik (Kubanik, Kubanyik)

Kubánek (Kubanyek)

Kubaško (Kubasko)

Kubinec (Kubinecz, Kubinyecz)

Kubošný (Kubosni)

Kubošek (Kubossek)

Kunčík (Kuntsik)

Kuvik

Lajčák (Laicsák)

Ligač (Ligats)

Lipový (Lipovi)

Lisko (Liszko)

Lúčan (Lucsan)

Májik, Maják? (Majik)

Marčák (Marcsák)

Mareli

Masnica (Masznitza)

Matašík (Matassik)

Matejný (Matyeini)

Matejov (Matyejov, Matiejov)

Matev (Matyev)

Matulík (Matulik)

Matúš (Matuss)

Matušík (Matussik)

Michalec

Mičutka (Micsutka)

Minárčik, Minarčík (Minárcsik)

Minárov

Mitka

Mojík (Mojik)

Najdek (Naidek)

Neslušan (Neszlusan)

Neuberger

Nimík (Nimik)

Obracaný (Obraczani)

Obracaník (Obraczanik)

Obročník (Obrocsnik)

Odnoga

(Orphanus) - nemusí byť priezvisko

Padúch (Paduch)

Palko, Paľko

Papajčík (Papaicsik)

Papík (Papik)

Paula - nemusí byť priezvisko

Pavelka

Pavlík

Pias, Pjas (Piász)

Piaska, Pjaska (Piászka)

Pytlák (Pitlak)

Pisárik (Piszárik)

Pisár (Piszár)

Planeta

Planetik

Plašťák (Plastyák)

Pokora

Poliak, Poľák (Polják)

Ponichalík, Ponechalík (Ponichalik)

Praslička (Praszlicska)

Rakús (Rakúsz)

Rafai, Rafaj (Raphai)

Račko (Ratsko)

Rekšák (Reksák)

Rekšár (Reksár)

Rekšo (Rekso)

Roško (Rosko)

Rudinec (Rudinetz, Rugyinecz)

Rusnák (Rusznák)

Ružoň (Rwzson)

Segeč (Szegets)

Segeď (Szegegy)

Segeš (Szegess)

Sekerka (Szekerka)

Sero, Siro (Szero, Sziro)

Sitár (Szitár)

Sivíček (Szivicsek)

Skibík (Szkibik)

Skipala (Szkipala)

Skornek (Szkornek)

Skurčík (Szkurcsik)

Slončík (Szloncsik)

Smutník (Szmutnik)

Sojka (Szoika)

Soviar, Sovjar (Szovjár)

Spitz

Sralík (Szralik)

Stegličín (Szteglicsin)

Strnadel (Sztrnadel)

Stromček (Sztromcsek)

Stroňček (Sztronycsek)

Suran (Szuran)

Šablaguľa (Schablagulya)

Šablatúra (Sablátura)

Šamaj (Samai)

Šebešťa (Sebestya)

Šimek (Simek)

Šimo (Simo)

Šipula (Sipula)

Šišák (Schissák)

Škorvánek (Skorvánek)

Škutár (Skutyár)

Šteglík (Styeglik)

Šťabrek (Styabrek)

Šubík (Schubik)

Šudigala (Schudigala)

Šulian, Šuľan (Schulian)

Šupčík (Schupcsik)

Šúplata (Schuplat)

Šustek (Schustek)

Šustek (Sustek, Sustyek)

Švandák, Švaňdák (Svandák, Svanydák)

Švanďár (Svangyár)

Švedík (Svegyik)

Temní, Temný (Temnyi)

Tkáčik (Tkácsik)

Tománek

Trebulčín (Trebulcsin)

Troják

Ulčák (Ulcsák) - Vlčák?

Václavík (Vaczlavik)

Válek (Valek)

Vanek

Varecha

Vavrica, Vavriša (Vavritsa, Vavrittza, Vavricza)

Vesielka, Veselka (Veszjelka)

Vislan (Viszlan)

Vítek, Vitek (Vittek)

Vlčák (Vlcsák)

Vlček (Vlcsek)

Vojenčák (Vojencsák)

Vojtek (Wojtek)

Vojtkula

Vojtkulák

Volas (Volasz) - Golás?

Vrbinár

Vrbiňár (Vrbinyár)

Vyhnák (Vihnák)

Vyhnár (Vihnár)

Zajac (Zajacz)

Zákopčan (Zákopcsan)

Zborovan

Zibík, Žibík (Zgibik)

Zima

Ospravedlňujem sa za prípadné chyby v zápise priezvisk, overiť taký objem informácií podľa iných dokumentov je nad moje sily. V zátvorke som ponechal pôvodný zápis a priradil som aj viacero verzií možnej podoby priezviska (čo by človek neurobil pre vyhľadávače?).