Dejiny obce Vavrišovo.
autori: PhDr. Peter Vítek, Mgr. Miroslav Martinický
Liptovský Mikuláš 2010, 96 strán.
Vyšlo s poznámkovým aparátom (!).
Text monografie je na viacerých miestach zložený z príspevkov oboch autorov. Ja opäť stručne predstavím tie časti, ktoré som napísal. Avšak nie preto, že by som sa chcel dištancovať od textu môjho kolegu :-) Je to tým, že ja sa zvyknem venovať obdobiu 1526-1711-1848, takže to čo je predtým a to čo je potom som v prípade Vavrišova nemal možnosť naštudovať. Okrem toho doktor Vítek má už podrobne spracovanú náboženskú problematiku a bitka pri Vavrišove je jednou z jeho obľúbených tém, ktorú som len mierne doplnil.
Dejiny Vavrišova sú spojené najmä s rodom Potornaj. Ďalej sa rôznym (zálohovanie, deľby, spory) spôsobom v majetkovej držbe ocitali príslušníci rodov Čemický, Pongrác, Fančaly, Sentiváni, Ségnei, Ráčai, Beléni (15). Majetková rozdrobenosť mi umožnila trošku sa venovať správe rodových majetkov a zemepanskému súdu. V 18. storočí sa spomína okrem "bežných" hájnikov aj panský kuchár, čo je pri strednej šľachte celkom zaujímavá informácia (16).
Pri sporoch Potornajovcov s Pongrácovcami a s Panstvom Liptovský Hrádok pre nedodržiavanie chotárnych hraníc sa opäť stretávame s bitkami medzi poddanými. Tu sa spomína aj kastelán Trombitáš, Rádyovci, Balašovci, Pandy, Okoličáni a Šomodi (17-18).
V kapitole o obecnej samospráve, na ktorú kladiem pri obecných monografiách najväčší dôraz, sa môj text začína až v poslednom odstavci vpravo dole (19-21 po poznámku 6). Text pod čiarou o richtárovi vypracoval kolega, ktorého obľúbenú tému o bitke pri Vavrišove som doplnil podrobnejším pohľadom na záznamy v kongregačnom protokole Liptovskej stolice od 14.I.1709-27.VII.1709 - je to teda pohľad na prípravy, ktoré uskutočnila stolica ako logistická základňa cisárskej armády (26-33, po pozn. 28). Záznamy jasne hovoria o obrovskej exploatácii materiálnych a ľudských zdrojov pri príprave bitky, úplným výsmechom "vojnovému snaženiu" stoličníkov sú neodbytné žiadosti župana Trenčianskej a Liptovskej stolice na prostriedky pre opravu jeho domov v Trenčíne. Zaujalo ma aj kreovanie nových úradníkov - vojenských komisárov a zabezpečovanie správy vojenských záležitostí stolicou.
Páčila sa mi práca s materiálom, z ktorého vznikla kapitola Zamestnania obyvateľov dediny (34-36), najmä písomnosti z rokov 1609-1614, podľa ktorých sa dalo úžasne sledovať, ako a kde boli postavené salaše a kotelnice, ako a kde sa zimovali ovce ... okrem toho sú tu zmienky o ťažbe dreva a výrobe rôznych stavebných a úžitkových drevených výrobkov (šidel, kade ...). Remeselníci: krajčír, kováč, kožušník, obuvník, mlynár, a tiež vojenskí veteráni, cestárski majstri a opäť už spomínaný panský kuchár (1729-1750). Dozvieme sa aj ako sa niekto mohol panským kuchárom stať. Na strane 36 sa spomína Spišská pálenka v roku 1777 (Spišská borovička) - neviem, odkedy sa tento nápoj vyrába pod touto značkou. Vlastne ostatný text sa už venuje fakticky len životu poddaných. Sťahovanie a úteky poddaných, kde uvádzam niekoľko prípadov útekov až na územie dnešného Maďarska (36-37). Životné podmienky obyvateľov som sa pokúsil bližšie opísať na základe podrobnejšieho štúdia cirkevných matrík - choroby, vek obyvateľov, genealogické informácie, mortalita, detské choroby. Zvláštnosťou boli zápisy o detských úmrtiach spôsobených otravou po konzumácii nezrelých makovíc a na následky obarenia v kuchyni atď. Zaujímavé sú aj údaje o rakovine v tomto predindustriálnom období. Práca detí a žien.
Cholera (s. 19) je spojením textov oboch autorov (tu ešte úradoval aj tlačiarensky škriatok - porzi pozn. č. 41 na margu a v texte, a tiež pozn. 31 na s. 43). Graf, ktorý sleduje úmrtnosť počas hladomoru 1846-1848 bol farebne upravený - vyzerá to oveľa lepšie ako ten, ktorý som odovzdal čiernobielo :-) Ďakujem.
Tento hladomor je totiž obrovská "demogafická" udalosť, ktorú je možné sledovať. Cvične som spracoval niekoľko dedín v Trenčianskej stolici a zistil som, že ako tak dobre obišli ešte lokality pri Váhu a v mestečkách, kde drobné obchodovaie vytvorilo obyvateľstvu isté rezervy, ale okrajové oblasti to úplne zvalcovalo, napríklad kysuckú dedinu Čierne (!).
Obligátna tabuľka obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku sa nachádza na strane 40 (104 rokov, len si to skúste !!!).
Kapitola život poddaných (40-43, časť 42 od pozn. 51 po pozn. 31! na s. 43 - P.Vítek) charakterizuje jednotlivé sociálne skupiny poddaných. Ich postavenie v dedine, ktorá síce bola poddanskou, avšak nepatrila k (hradnému) panstvu, ale bola jedným zo šľachtických majetkov. O ich majetkových právach, a tiež o ich zálohovaní ako súčasti majetku. Venujem sa zachovanému opisu poddanskej usadlosti z druhej polovice 18. storočia a jej príslušenstiev. Ďalšie informácie o poddaných sa nachádzajú aj v testamentoch majiteľov Vavrišova. Kapitola sa stručne venuje urbárskej regulácii Márie Terézie a nasledujúcim urbárskym sporom.
Strana 44 "prichýlila" drobné kapitolky o regulácii rieky Belá (1638) a povodniach a požiaroch. Prehľad priezvísk obyvateľov Vavrišova používaných v rokoch 1536-1850 uzatvára môj príspevok na strane 45.
Spolupráca s PhDr. Petrom Vítekom mi vyhovuje a dúfam, že postupne ako budú vytlačené aj staršie, ešte nevydané "naše" knihy, budeme môcť k nim pridať ďalšie. Je totiž zaujímavé porovnávať život v dvoch stoliciach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára