§ 2 sa venuje najväčším horám, alebo skôr kopcom. Opäť veľmi stručne opisuje Beskydy, ktoré sú súčasťou Karpát. Na strane (5) začína hraničným vrchom Veľká Rača (1236,1 m), ktorý oddeľoval Uhorsko od Poľska.
(strana 6)Medzník voči Orave, stanovil Matej Bel sedlo Rovná hora (medzi Terchovou a Zázrivou).Vrch Strečno, alebo Strečniansku horu sa mi nepodarilo celkom identifikovať, Minčol (južne od Višňového) je však úplne jasný.(Veľké) Hradisko (641,3m) umiestňuje trochu komplikovane poniže Žiliny proti Hričovu (a zrúcaninám jeho hradu) nad cestou pri Strážove. Skalnatý vrch Roháč (802,7 m) býva často zamieňaný s vrchom na mapách nazývaných Brada (816,3) a Holý vrch (658,2), tvoria zaujímavý trojzubec - ale priznávam, že na tieto kopce a Súľovské skaly odborník nie som - v detstve mi povedali, že ten trojzubec sa volá Roháč a odvtedy mi to už vysvetľovali mnohí :-) Pri ďalšom vrchu Rochovica (639,6) autor uvádza, že v dávnych časoch tu bol postavený hrad, ktorý sa vypínal nad Divinkou. Javorníky lokalizuje podľa hraničného vrchu Beskyd (900,1), ktoré sa nachádzali nad Bytčou.
Matej Bel potom spomína Manín, Fačkov, Malenicu, Mojtín, Tlstú horu s lesmi plnými medveďov a zveriny. Pri ďalšom vrchu nazvanom Hradisko, ktorý susedí s Kališťom sa mali nachádzať zvyšky templárskeho kláštora. Autor zaznamenal aj zvláštnosti na lokalite Kebla v chotári Streženíc pri Púchove. Smerom k Nitriansku sa nachádzal vrch so zaujímavým názvom Samostriel. Na tejto strane nájdeme ešte Vapeč, Kopec a Machnáč kde mal kedysi stáť hrad "Podhradisko".
Skalka na ktorej sídlilo opátstvo sv. Benedikta a Ondreja bola v Belových časoch v rukách jezuitov. Pre dejiny 16. storočia je tu zmienka o vrchu Krasín (516,2), kde sa nachádzali ruiny hradu Súča, v tomto storočí v rukách Podmanickovcov. Cez les viedla z hradu cestička nazývaná Podmanický chodník, kadiaľ chodievali Podamnickovci "cum latrunculis suis" udržiavať feudálnu anarchiu na udržateľnej úrovni. Matej Bel nezabudol na Inovec medzi Trenčínom a Beckovom, a tiež Rokoš (1009,9) blízko hradu Uhrovec.
§ 3 je venovaný vodným tokom na území stolice. Zatiaľ na blogu máme iba dve strany, ktoré sa venujú najväčšej rieke, ktorá pretekala Trenčianskou stolicou - Váh; tento vstupoval do stolice povyše Starého hradu z Turca. Ďalej autor pokračuje vymenovaním všetkých dedín a mestečiek, ktorými Váh preteká ... uvedomil som si, že pokiaľ by Matej Bel notície Trenčianskej stolice vydal, mnohé z týchto sídel by sa tak v odbornej literatúre 18. storočia spomínali po prvý krát práve tu: Nezdbudská Lúčka, Varín, Mojš, Teplička nad Váhom, Budatín; Strečno, Zlatné, Mojšova Lúčka, Žilina; Hričov, Dolné Hlboké, Hrabové, Predmier; Divinka, Marček, Svederník, Oblazov, Kotešová, Bytča; Mikšová, Beňov, Starovec, Šebešťanová a hrad Bystrica (názov "Považský hrad" mi pripadá tak normalizačne zglajchšaltovaný - aj Matej Bel vedel, že ten hrad sa volá Bystrica ...); Milochov, Udiča, Nimnica, Púchov; Rašov, Plevník, Vrtižer, Považská Teplá; Nosice, Horné Kočkovce, Beluša; Košeca, Ilava, Príles, Opatová; Streženice, Horenice, Lednické Rovne, Horovce, Dulov, Savčina, Pruské, Kameničany, Bolešov, Ľuborča, Kľúčové a Nová Ves; biskupice, Nozdrovice, Opatová, Bodovka, Beckov, Kočovce; Skalka nad Váhom, Žabinec, Kostolná, Chocholná, Adamovce, Bierovce, Ivanovce, Bohuslavice, Mnešice ... samozrejme tečie aj cez mesto Trenčín a nad Novým Mestom nad Váhom zase územie stolice opúšťa a vchádza do Nitrianskej stolice.
Autor sa venuje možnostiam, ktoré rieka Váh obyvateľstvu stolice prinášala. Bola to v prvom rade preprava dreva. Plte a pltníctvo a tiež nebezpečné miesta na Váhu sú Matejovi Belovi známe - Margita a Besná skala pod Strečnom. Na Váhu sa v čase príprav notícií nachádzali dva mosty - pri Žiline a slávny Trenčiansky most. Váh a jeho rozvodňovanie uzatvára dnešnú dávku notícií.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára