Formovanie šľachtickej samosprávy Liptovskej stolice

MARTINICKÝ, Miroslav. Formovanie šľachtickej samosprávy Liptovskej stolice. In Liptov. 12. vlastivedný zborník, Ružomberok : Liptovské múzeum v Ružomberku, 2018, s. 189-202.

Štúdia sa zameriava na hľadanie priamych dôkazov o jestvovaní funkčnej šľachtickej samosprávy na území Liptovskej stolice do roku 1550. Vychádza z množstva zachovaného archívneho materiálu. Z celkového počtu preskúmaných prameňov môžeme 229 listín nepochybne označiť ako písomnosti vydané Liptovskou stolicou, z ktorých sa až 90% zachovalo v originálnom vyhotovení. Ďalším zdrojom informácií boli kongregačné protokoly, jestvujúce od roku 1514. Prvý protokol Liptovskej stolice je druhým najstarším na území bývalého Uhorska.

Závery z výskumu: Procesy osamostatnenia sa Liptovskej stolice (jej vyčlenenie zo Zvolenského hradského španstva) a konštituovania šľachtickej samosprávy sa udiali súbežne v krátkom časovom období v rokoch 1338 - 1339. Oba procesy umožnil nový župan, prípadne ich sám inicioval podľa zvyklostí, zaužívaných v prostredí, z ktorého prichádzal. Postupné formovanie stoličnej samosprávy sa v priebehu 15. storočia vzhľadom k vojensko-politickej situácii prinajmenšom spomalilo. Od roku 1474 predpokladáme, že sa v rámci reštaurácií delegovali práva šľachtickej pospolitosti Liptovskej stolice na volených úradníkov: podžupana, štyroch slúžnych a notára. Poslednou dôležitou zmenou v procese formovania šľachtickej samosprávy do roku 1550, bolo zavedenie stoličných zápisníc v roku 1514.

Zborník sa ku mne dostal už 25. apríla, no čakal som ešte na potvrdenie informácie o tom, že odovzdaná archontologická príloha, (odkazy s. 200, poznámky 73 a 76) bude publikovaná až v nasledujúcom zborníku LIPTOV 13.