Nedávno, na XXI. Archívnych dňoch v Martine, sme mohli prvý raz držať v ruke zborník príspevkov, ktoré odzneli pred rokom na XX. Archívnych dňoch v Tatranskej Lomnici:
Bitka pri Moháči - historický medzník v dejinách strednej Európy (490. výročie). Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, z XX. archívnych dní v Slovenskej republike, v Tatranskej Lomnici v dňoch 23. - 25. mája 2016. GRÓFOVÁ, Mária - MALOVCOVÁ, Božena (zost.). Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu, 2016, 308 strán. ISBN 978-80-224-1579-8.
Príspevky v zborníku sa nevenujú len Moháču, ale, čo je práve podľa môjho názoru pozitívne, sledujú aj to, čo bolo pred a po "osudovej" bitke.
Na stranách 186 - 219 sa nachádza môj príspevok, ktorý sa v prvej časti venuje zmienkam o bitke pri Moháči v archívnom fonde Trenčianska župa. Druhá časť opisuje neznáme osudy chýbajúcich písomností stolice z obdobia pred rokom 1541 a pomocou porovnania písma vydaných dokumentov odhaduje počet notárov stolice v rokoch 1526 – 1541, u ktorých mohli tieto nezvestné písomnosti zostať mimo archív stolice. Tretia časť určuje hlavné etapy vývoja Uhorskej vojny na území Trenčianskej stolice.
Závery, tejto fázy výskumu, som vyhodnotil takto: Archívny materiál Trenčianskej stolice sa kontinuálne zachoval až od roku 1541, preto sa bitka pri Moháči v archívnom fonde spomína len v súvislosti s reštitúciou majetkov zabraných v čase Uhorskej vojny v rokoch 1527-1538. Z neskoršieho obdobia je zrejmé, že kým si stolica nezriadila vlastný stoličný dom (1633), opatrovali archív stolice vo svojich súkromných domoch notári a podnotári. Osudy písomností stolice do roku 1541 sú tak pevne zviazané s osobou notára, ktorý kvôli nezvestnej časti archívu zostáva neznámy. Porovnaním písma dokumentov vydaných v mene Trenčianskej stolice sa zdá, že v rokoch 1526-1541 pôsobili traja notári. Prvý z nich pôsobil ešte pred bitkou pri Moháči, no po obsadení Trenčianskeho hradu a územia stolice v roku 1528 bol nahradený druhým notárom. Tretí notár, pôsobiaci v rokoch 1533-1541, pochádzal z okruhu miestnej šľachty lojálnej voči kráľovi Ferdinandovi I. Meno žiadneho z týchto notárov sa nepodarilo zistiť ani z písomností stolice, ani z výskumu priebehu Uhorskej vojny na jej území. Hlavné etapy priebehu konfliktu na území stolice je možné rozdeliť do piatich období – 1. 1526-1527 od bitky pri Moháči po rozpútanie bojov; 2. 1528 obsadenie Trenčianskeho hradu a územia stolice v roku 1528 hlavným kapitánom Ferdinandovho vojska Jánom Katzianerom; 3. 1529-1531 operácie Petra a Mikuláša Kostkovcov, kapitánov Jána Zápoľského na území stolice; 4. 1531-1534 obdobie nestáleho spojenectva Kostkovcov s Jánom Podmanickým, ktorý bol kvôli obrane rodových majetkov vylúčený z Ferdinandovho tábora; 5. 1535-1558 potom ako Mikuláš Kostka a Ján Podmanický prešli od Jána Zápoľského k Ferdinandovi I. sa ostatné konflikty týkali ich majetkových sporov a ukončili sa až ich úmrtím.
Do príloy (s. 215-219) som zaradil prepis v plnom znení (in extenso) dohodu o kapitulácii a vydaní Trenčianskeho hradu, ktorú uzatvorili bojujúce strany v poľnom tábore pri Trenčíne, v stredu 24. júna 1528.
PS: v príspevku na s. 199-200 rozoberám tzv. prvú výpravu J. Katzianera do Trenčianskej stolice, kde (s. 199, pozn. 34) konštatujem, že ju nedokladá žiadny dokument. To už ale nie je pravda - dôkaz, že sa táto Veliom spomínaná výprava uskutočnila, som už našiel. Téme sa aj ďalej venujem, takže podrobne a presnejšie niekedy nabudúce.
To je úžasné, že história nie je uzavretá, ale stále je čo objaviť a posúvať počiatky. "Len" si to pýta ľudí ako si ty. Verím, že raz tie mená prvých notárov odhalíš.
OdpovedaťOdstrániťSlavo, už tri dni premýšľam nad tým, či by nebolo lepšie, keby ich odhalil niekto iný :-)
OdpovedaťOdstrániťKeby ešte niekoho zaujímalo, ako sa dá zborník získať - presné informácie o cene, a tiež podrobnosti o ďalšom obsahu zborníka sa nachádzajú tu: http://archivari.sk/index.php/publikacie/166-bitka-pri-mohaci-historicky-medznik-v-dejinach-strednej-europy-490-vyrocie
OdpovedaťOdstrániť