Jablonové, monografia obce, 1268-2013
Vydal obecný úrad v Jablonovom v roku 2013
240 strán, 600 výtlačkov, ISBN 978-80-971322-9-3
Zostavil: Mgr. Drahomír Velička, PhD.
Autori: ThDr. Michal Baláž, PhD., Mária Bučová, Mgr. Katarína Čičková, Ján Galo, Ing. Jozef Hanulík, Mgr. Michaela Kerešová, Andrea Ondrušková, Mgr. Gabriela Rosová, Peter Sandtner, Mgr. Júlia Tarhajová, Peter Tarhaj, Mgr. Drahomír Velička, PhD., Ing. Jaroslav Vokoun.
Kniha má formát "A4", základná tlač je čiernobiela s farebnou prílohou na kriedovom papieri.
Jedným exemplárom ma dnes v zámku obdaril zostavovateľ tejto publikácie. Na monografii som sa podieľal ako posudzovateľ. Druhým recenzentom bol kolega Mgr. Peter Štanský.
Dedina bola šľachtickým majetkom rodu Maršovský. Mal som možnosť oboznámiť sa s pracovnou verziou textu, ktorý som pripomienkoval (zdá sa mi, že vcelku nedávno), a preto si na prečítanie finálneho textu dám ešte trochu času. Knihu som zatiaľ stihol len prelistovať a zdá sa mi, že výrazný podiel na konečnom vizuánom stvárnení mal iste Jaroslav Vokoun, ktorý vďaka svojmu amatérskemu genealogickému výsku svojich predkov disponuje nie len mnohými relevantnými faktami, ale aj obrazovou dokumentáciou. Je vždy zaujímavé zapojiť do obecnej monografie aj miestnych nadšencov.
Ak by niekto z autorov chcel na tomto mieste knihu podrobnejšie predstaviť, môže tak urobiť priamo, prípadne, ak sa tak už stalo na inom mieste, poprosím o odkaz, či link.
Do knižnice s knihami zameranými na lokálne dejiny pribudla v roku 2013 monografia obce Jablonové z okresu Bytča. Prečo je Jablonové také aké je? Odpoveď dávajú dejiny obce. Jablonové sa vyvíjalo ako poddanská obec. Obmedzenia pre rozvoj obce boli dané tým, že neprofitovala z obchodu a remesiel, nebol tu kaštieľ, kostol, fara a škola, ktoré by priťahovali mnohé aktivity. Napriek absencii viacerých rozvojových impulzov obec napísala veľa kapitol svojej histórie.
OdpovedaťOdstrániťJe chvályhodné, keď obec popri dennodennom riešení rozmanitých problémov si dá aj takú ambíciu, akou je vydanie knihy o svojich dejinách. Vďaka tomu sa priaznivci lokálnej histórie dostávajú k jedinečným poznatkom, ktoré dlhú dobu čakali na svoje objavenie, keď boli skryté v archívoch, v rodinných dokumentoch, fotoalbumoch a dokonca v rôznych kútoch sveta. Obrazový materiál v knihe s takmer 250 stranami tvoria staré listiny, maľby T. Endera, staré mapy, kresba a fotografie. Zdrojom poznania sa stali aj rozhovory s najstaršími obyvateľmi obce. Starosta Ladislav Čička dal dohromady rôznorodú skupinu ľudí, ktorá spracovala viacero tém vytvárajúcich mozaiku obce. Na písanie kapitol z histórie obce sa dali profesionálni archivári a aj laici, ktorí vzišli z prostredia obce. Rozmanitosť autorského kolektívu umožnila vytvoriť pestrý obraz o obci a jej obyvateľoch. Vincent Staríček v úvodnej básni Návrat píše „Cez sedem storočí tu udržali oheň, aj keď občas iba dymil. Ráno však zadúchali do pahreby, a slnko vyšlo a vtáci štebotali ...“.
Dejiny obce do rozpadu Rakúska Uhorska napísal PhDr. Drahomír Velička PhD. (zostavovateľ). Kľúčovou témou je tu rod Maršovskovcov, ktorému obec patrila päť storočí. Dozvedáme sa aj o prvých zápisoch, v ktorých sa uvádzajú mená obyčajných obyvateľov obce. Citácie pôvodných opisov chotára nám ukazujú, že do dnešných čias sa zachovali starodávne pomenovania jednotlivých častí extravilánu obce. Z názvov je zrejmé dlhodobé slovenské osídlenie. Obec bola poľnohospodárska, takže tempo života určovali práce na roliach a s domácimi zvieratami. Dozvedáme sa aj o málo známom čvíkotárstve. Zaujímavé sú dejiny mlynárstva v obci. Chlapi sa dostávali do vzdialenejších končín Uhorska vďaka pltníctvu. Na začiatku 20. storočia život v obci významne ovplyvnilo vysťahovalectvo a prvá svetová vojna, ktorá vzala rodinám mnoho mužov.
Kvalitatívnou historickou zmenou bol vznik Československa. Zmenila sa verejná správa, zavádzali sa demokratické pravidlá, na okolí sa začal budovať priemysel. Na druhej strane, veľkú pravdu napísala Mgr. Michaela Kerešová na str. 76 „Všetky veľké prevraty sa v prvých chvíľach tvária, akoby svet a život sa začali odznova. Po krátkom čase sa ukáže, že od minulosti sa utiecť nedá“.
Najväčšie zmeny v živote obce nastávajú od roku 1945. Do prvých domov bola zavedená elektrina a začala sa výstavba obecnej infraštruktúry – kultúrny dom, vodovod, asfaltovali sa cesty, postavila sa základná škola, obchod s pohostinstvom, regulovala sa rieka, budovalo sa futbalové ihrisko atď. Sila obce je skrytá v tom, že mnohé si občania vybudovali svojpomocne. Život obce a jej obyvateľov formovali rozmanité aktivity a tomu sa venujú samostatné časti v knihe – poľnohospodárstvo, školstvo, šport, hudba, hasiči, divadelníctvo. Miestne zvyky sú opísané v kapitole Etnografia. Obraz dotvárajú tradičné jablonovské recepty. Súčasná obec je rozdielna oproti tomu, keď tu stálo len niekoľko dreveníc v 19. storočí. Popis domov a miestnych rodov objasňuje, kde sú korene súčasných obyvateľov obce. Sumár starostov a ďalších obecných funkcionárov ukazuje, že na správe obce sa podieľali príslušníci väčšiny jablonovských rodov.
Jablonovci mali ťažký život. Zdrojom ich sily a vôle bola viera v Boha. Náboženské dejiny ukazujú cestu Jablonovcov až k ich vlastnému kostolu, ktorý postavili v Jablonovom na konci 20. storočia. Záver knihy zvýrazňuje osobnosti obce z cirkevného a civilného života.
Bohatý poznámkový aparát k textu v knihe je inšpiráciou pre tých, ktorí sa vydajú na cestu poznávania dejín spojených so životom v obci. Stále je čo objavovať.
OdpovedaťOdstrániťUvedenie knihy sprevádzala milá kultúrna akcia. Samotný krst knihy si môžete pozrieť na http://youtu.be/2YAwouNcqlo
Slavo ďakujem :-)
OdpovedaťOdstrániť