Kniha je iste zaujímavá po grafickej stránke - pictura, laicorum literatura ... vo formáte A4 dosiahlo takmer 450 strán úctihodnú hmotnosť 2375 gramov ... v knihe sú aj dve stuhy, červená a zlatožltá, použiteľné ako záložky ... s množstvom obrazového materiálu pôsobí kniha mimoridne luxusne ... ak sa nemýlim, tak na slávnostnom uvedení bolo možné jeden exemplár zakúpiť za dvacku.
Nebudem robiť recenziu.
Chcem len predstaviť knihu v kontexte tohto blogu - teda niekoľko téz o Trnovom v 16. storočí a o tom, čo ma pri tejto knihe zaujalo.
Trnové je dnes súčasťou mesta Žilina. V 16. storočí tu bolo šoltýstvo (inštitút zákupného richtárstva, ktoré bolo dedičné) a dedina bola majetkom Lietavského panstva. Dejinám šoltýstva v Trnovom sa kniha venuje na stranách 22-27. Bolo pre mňa zaujímavé sledovať ako šoltýstvo zaniklo - podarilo sa to datovať zatiaľ s presnosťou asi 10 rokov (bolo to už ale v 17. storočí) - a dedinská samospráva postupne prešla na tzv. obyčajové právo, resp. stala sa klasickou poddanskou dedinou s voleným richtárom. Poznáme aj jeho meno, ktoré spolu s menami ďalších richtárov a predstaviteľov obce nachádzame v podkapitole "Samospráva v minulosti" (s. 39 a nn.).
Medzi to je vklinená 8-stranová farebná faksimília urbárskej tabuľky Trnového (1773) ...
K daňovým odvodom poddaných v 16. storočí sa našlo niekoľko údajov v urbároch a účtovných písomnostiach Lietavského panstva. Kniha vlastne vyšla bez poznámkového aparátu a tak len spomeniem, že väčšina textu, ktorý sa týka obdobia do roku 1848 vychádza z písomností uložených v ŠA v Bytči ... kto si teda myslí, že text o starších dejinách sa nezaobíde bez "korcov", "lukien" a "funtov", nájde ich na strane 43-45 ... v účtoch, ktoré revidoval Juraj Turzo pekne vidieť, ako podpichoval svojich úradníkov a vracal im vyúčtovania z rôznymi poznámkami (s. 43-44) ... v súvislosti s dodávkami panského piva do Trnového sa zachovali celkom pekné "verbálne útoky" medzi provízorom a účtovníkom z roku 1610 :-)
Turzo dobre vedel, že kým ruka ruku myje, tak to ide na jeho úkor, treba nechať tých, čo sa majú "vadiť" nech sa "vadia" ...
Text postupne prechádza niekoľkými prípadmi sťahovania sa poddaných Trnového k urbárskej regulácii Márie Terézie (s. 46-48)
Na stranách 116-117 sa nachádza podkapitola Obyvatelia Trnového v zrkadle matrík rosinskej fary. Začína s viacmenej desiatkou mien tých obyvateľov dediny, ktorí sa dožili najvyššieho veku. Najstarší obyvateľ Trnového za dožil veku 98 rokov - zomrel v roku 1764 ... potom je tu ešte niekoľko údajov, ktoré sa dali zistiť v matrike - zamestnania, choroby, cholera a hladomor 1846-1848 ...
Publikácia sa samozrejme venuje aj cirkevným dejinám. Celá štvrtá kapitola je venovaná slávnemu drevenému kostolu sv. Juraja, ktorý sa síce v písomnostiach spomína až v roku 1583, mal by však byť starší ako zo 16. storočia. Konfesionálne spory v Trnovom sú známe z prvej tretiny 17. storočia (s. 180-181).
Veľká časť knihy je venovaná folklóru. Do spracovania tejto problematiky bola zapojená celá obec. Zber materiálu priniesol podklady (ústne, písané, tlačené, obrazové i fotografie) k množstvu malých kapitol k rôznym špecificky miestnym zaujímavostiam. Väčšiu časť tejto monografie napísali sami obyvatelia Trnového (!).
Prehľad priezvisk obyvateľov Trnového od roku 1574 môže pomôcť pri genealogickom výskume ktorémukoľvek bádateľovi (s. 400-401).
(ISBN 978-80-89172-21-4)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára